Stav imunity populácie na Slovensku

V súčasnej globálnej spoločnosti, založenej na výdobytkoch 21. storočia, žijeme v prostredí plnom vírusov, baktérií a iných mikroorganizmov. Niektoré sú pre nás neškodné, niektoré sú nám osožné, a iné môžu spôsobovať veľmi závažné, až smrteľné ochorenia. Na rozoznávanie dobrých, neškodných a nebezpečných mikroorganizmov má človek vybudovaný súbor obranných mechanizmov, tzv. imunitný systém. Prvotnú obranyschopnosť má dieťa vrodenú, voči niektorým vonkajším vplyvom je v prvých týždňoch života chránené aj dočasnou obranou, získanou od matky. Hneď od narodenia však naráža na nové podnety, s ktorými sa musí vyrovnať už samo. Prvé roky života preto imunitný systém dozrieva a učí sa. Z tohto dôvodu je detský vek najmä z hľadiska infekčných ochorení najrizikovejší. Niektoré ochorenia sú tak závažné, komplikované a rýchle, že imunitný systém človeka voči nim nevie alebo nestihne úspešne bojovať. Takéto stavy vyžadujú antiinfekčnú liečbu a často aj hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení. Mnohé epidemiologické výskumy potvrdili, že nedostatočná, nekvalitná výživa a najmä nadváha – epidémia 21. storočia, zvyšujú pravdepodobnosť vzniku civilizačných chorôb, ktoré priamo súvisia s imunitou jedinca. Základnou podmienkou ľudského šťastia je zdravie, jeho upevňovanie a predchádzanie chorobám je zverené lekárom, či už formou vykonanej zdravotnej starostlivosti, ale predovšetkým zabezpečením prevencie, a to formou očkovania. Očkovanie slúži na ochranu pred infekčnými chorobami. V princípe funguje ako pomôcka, ktorá pomáha imunitnému systému jedinca naučiť sa zareagovať v prípade, keby sa stretol s vážnou infekciou. Princípom očkovania je „naučiť imunitu, aby začala telo brániť“.

Význam očkovania

Jedným z najúčinnejších spôsobov ochrany jedinca proti infekčným ochoreniam je očkovanie. Očkovanie je určitý tréningový program pre imunitný systém človeka, ktorému vďačíme za významné zníženie detskej chorobnosti, zdravotných komplikácií a úmrtnosti. Očkovaním si telo jedinca vytvára protilátky, ktoré zabránia prejavom ochorenia a jeho šíreniu. Plošným očkovaním sa zabezpečí stav, keď je populácia odolná proti danému ochoreniu. Hovoríme tomu kolektívna imunita, ktorámá za následok, že aj nezaočkovaní jedinci, ak je ich veľmi málo, sú proti ochoreniu chránení, pretože nemajú možnosť sa nakaziť. Ak sa však nezaočkovaný jedinec dostane do kontaktu s vírusom či baktériou v inom, ako zaočkovanom kolektíve, môže ochorieť. Takíto nezaočkovaní jedinci sú hrozbou hlavne pre deti, ktoré z rôznych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované (z dôvodov napr. onkologických ochorení, neurologických ochorení alebo stavov spojených s deficitom imunity, prípadne z dôvodu veku jedinca).

Čím viac ľudí je v spoločnosti zaočkovaných, tým má ochorenie menšiu možnosť šíriť sa. Ak je očkovanie v spoločnosti dostatočné, ochorenie možno „držať pod kontrolou“ a vyskytuje sa len veľmi zriedka alebo vôbec. Takto sú navyše pred ochorením chránení aj tí, ktorí nemôžu byť zaočkovaní, čomu hovoríme tzv. kolektívna imunita.

Očkovanie na Slovensku bolo zavedené už v minulom storočí (napr. očkovanie proti čiernemu kašľu v r. 1959, proti osýpkam v r. 1969). V očkovaní sa pokračuje nielen do doby, keď sa ochorenie už v populácii nevyskytuje, ale až dovtedy, kým sa ochorenie nevyhlási za eradikované.

V súčasnosti stav zaočkovanosti v SR vykazuje 98 %. Očkovanie je jednoznačne veľkým výdobytkom medicíny. Povinné očkovanie sa nemá považovať za povinnosť, ale za obrovskú výhodu a známku vysokej zodpovednosti štátu za zdravie obyvateľstva. Očkovanie je finančne veľmi náročné a bezplatné očkovanie si nemôže dovoliť každý štát. Tak, ako po každom lieku, aj po podaní očkovacej látky, môžu nastať nežiaduce účinky. Závažné nežiaduce účinky sú hlavne na komponenty vakcín proti alergii. Dlhotrvajúce následky po očkovaní však nie sú vedecky dokázané. Žiaden následok očkovania, v podobe napr. cukrovky, autizmu a in