Vybrané procesné aspekty administratívnoprávnej zodpovednosti v judikatúre Najvyššieho súdu SR

V obidvoch kauzách vystupuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v pozícii žalobcu a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad pre dohľad“) v pozícii žalovaného. Ďalšími vystupujúcimi subjektmi sú v prvej kauze Krajský súd v Žiline a v druhej kauze Krajský súd v Banskej Bystrici (v oboch prípadoch ďalej len „krajský súd“), proti rozhodnutiam, v ktorých bolo podané odvolanie. V odvolacom konaní proti týmto rozhodnutiam rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v trojčlennom senáte.

Prípad: Otvorená zlomenina

Rozhodnutím Úradu pre dohľad, pobočky Martin ako prvostupňového správneho orgánu z 10. augusta 2007 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 100 000 Sk za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Pravidlo, ktoré je zakotvené v tomto ustanovení určuje, že: „Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.“ Po medicínskej stránke išlo v tomto konkrétnom prípade o otvorenú zlomeninu dolného konca vretennej kosti s posunom v kĺbe medzi lakťovou a vretennou kosťou v oblasti zápästia. Dňa 4. júla 2008 predseda Úradu pre dohľad zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu a potvrdil tak jeho prvotné rozhodnutie. Následne sa už žalobca domáhal svojich práv mimo sústavu správnych orgánov, a preto adresoval na krajský súd žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného. Krajským súdom však bola táto žaloba poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zamietnutá s odôvodnením, že: „rozhodnutia žalovaného zodpovedajú zákonu, lebo bolo dostatočne preukázané, že postup žalobcu pri ošetrení pacientky nebol v súlade § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Námietky žalobcu, ktoré v rozsudku podrobne vyhodnotil, neodôvodňovali zrušenie rozhodnutia.“

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca odvolanie s odôvodnením, že krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec súčasne nesprávne právne posúdil. Žalobca namietal, že mu bolo v správnom konaní odopreté právo navrhovať dôkazy a klásť otázky znalcom a svedkom. V priebehu konania mal byť údajne len oboznámený so stanoviskom odborného konzultanta a inak sa nemohol vyjadriť k jeho odborným záverom.

Po preskúmaní odvolania NS SR skonštatoval, že odvolanie žalobcu považuje za dôvodné, no z iných argumentov, než o ktoré sa on opieral. Výkon dohľadu nad tým, či sa zdravotná starostlivosť poskytuje správne, bol totiž zo strany Úradu pre dohľad ukončený 27. marca 2007, čoho dôkazom bola aj zápisnica o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade. Správne konanie bolo následne iniciované Úradom pre dohľad 13. júla 2007, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po necelom mesiaci 10. augus