Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

„Konštatovanie smrti“ – otázky vyplývajúce z aktuálnej právnej úpravy a aplikačnej praxe (2.)

Dátum: Rubrika: Právo Zo seriálu: „Konštatovanie smrti“ – otázky vyplývajúce z aktuálnej právnej úpravy a aplikačnej praxe

V minulom čísle sme sa na úvod rozobrali základné pojmy uvedenej problematiky a dotkli sme sa aj súčasnej právnej úpravy stanovenej v zákone o zdravotnej starostlivosti. V tejto časti pokračujeme v analyzovaní právnej úpravy postupu pri úmrtí a prehliadky mŕtveho.

Právna úprava do 31. 12. 2004

Ak vezmeme právnu úpravu postupu pri úmrtí a prehliadky mŕtveho počnúc rokom 1966, keď nadobudol účinnosť zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu a končiac zákonom č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, táto spočívala na niekoľkých zásadách:

  1. cieľom prehliadky mŕtveho bolo zistiť smrť, jej čas a príčinu,
  2. subjektom vykonávajúcim prehliadku mŕtveho bol lekár; výkon prehliadky nepredpokladal žiadne osobitné oprávnenia (prirodzene okrem vzdelania na lekárskej fakulte),
  3. zisťovanie smrti, jej času a príčiny podliehalo odbornému medicínskemu skúmaniu, nie právnemu,
  4. lekár vykonávajúci prehliadku mŕtveho musel byť nezaujatý; takže ak zomretého pred smrťou (priamo) ošetroval alebo pomáhal pri pôrode dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve, alebo bol k zomretému v príbuzenskom vzťahu (relatívne vylúčený lekár), musel (definitívnu) prehliadku vykonať iný lekár, ktorého určila nadriadená osoba alebo príslušná inštitúcia (zdravotnícke zariadenie); v praxi však aj takýto relatívne vylúčený lekár vedel bez nejakého spochybnenia„skonštatovať“ či zistiť smrť,
  5. lekár bol povinný vykonávať voči štátnym inštitúciám povinnosti vyplývajúce zo zákona (polícia, matrika a pod.).

Prehliadku mŕtveho mimo zdravotníckeho zariadenia teda vykonával lekár, ktorému bolo úmrtie oznámené, zvyčajne obvodný lekár; v zdravotníckom zariadení prehliadku zomretého vykonával lekár určený vedúcim tohto zariadenia. Vyplnenie listu o prehliadke mŕtveho sa v praxi v podstate až do 31. decembra 2004 stále dialo v intenciách vyhlášky č. 47/1966 Zb. o pohrebníctve (neskôr ho nahradila vyhláška č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve), pretože neskoršie platné právne predpisy túto problematiku presnejšie neupravovali. V § 4 bolo uvedené, že prehliadajúci lekár musí príslušným orgánom podať správu o prehliadke na predpísanom tlačive, avšak diagnostickú časť tejto správy (list o prehliadke mŕtveho) bol povinný vyplniť a podpísať ošetrujúci lekár (ak bol zomretý pred smrťou v lekárskom ošetrení).

Praktická realizácia teda vyzerala asi tak, že ošetrujúci lekár (aj keď bol relatívne vylúčený) uviedol identifikačné údaje zomretého, vyplnil diagnostické závery vrátane predpokladanej príčiny smrti a podpísal sa. Prehliadajúci lekár skonfrontoval diagnostické závery so svojimi zisteniami pri prehliadke (zistenie smrti, i keď presnejšie by bolo potvrdenie smrti, no a k tomu zistenie jej času a príčiny, prípadne iných rozhodujúcich skutočností podľa prehliadajúceho lekára) a buď nariadil alebo nenariadil pitvu.

Právna úprava od 1. 1. 2005 a jej dôsledky

Legislatíva účinná od 1. januára 2005 zasiahla do tohto systému výrazným spôsobom v dvoch rovinách:

  1. prehliadku mŕtveho už nemohol vykonať lekár ako „bežný“ zdravotnícky pracovník (absolútne vylúčený lekár), ale len ten lekár, ktorý bol poverený úradom a podľa § 42 zákona o ZS bol oprávnený zisťovať smrť, jej čas a príčinu, a
  2. tento prehliadajúci lekár aj následne mal vyplniť list o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí; zákon o ZS nepripúšťa vyplniť čo i len časť listu o prehliadke mŕtveho ošetrujúcemu lekárovi (§ 42 ods. 2 zákona o ZS).

Ťažko povedať, čo zákonodarcu viedlo k takýmto zmenám. Dôvodové správy k zákonu o zdravotnej starostlivosti ani k zákonu o zdravotných poisťovniach sa o tom nezmieňujú, hoci to dostáva lekára, hlavne pri resuscitačnej liečbe, právne do dosť neistého postavenia.

Ak lekár príde k osobe, u ktorej zistí zastavenie dýchania, srdcovej činnosti a vyhasnutie funkcií mozgu, prípadne je bezprostredne pred nastúpením takéhoto stavu (rôzne stavy zlyhávania srdca a krvného obehu, dýchania alebo činnosti mozgu – orgánové insuficiencie s bezprostredným rizikom klinickej či následne biologickej smrti), zaháji resuscitačnú liečbu lege artis. Ak je v poskytovaní resuscitačnej liečby aspoň čiastočne úspešný (obnoví sa mechanická činnosť srdca), je situácia právne bezproblémová. A v ďalšej liečbe sa pokračuje na oddelení intenzívnej starostlivosti.

Avšak čo robiť z právneho hľadiska, ak sa resuscitácia javí ako neúspešná, prípadne sa lekár (absolútne vylúčený lekár) počas nej dozvie, povedzme od príbuzných, skutočnosti, ktoré

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály