Úvaha o odborníkoch pri dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

Stručne k dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Ako sme už naznačili, pomyselnú stráž nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti drží v slovenskom právnom prostredí Úrad. Podľa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) Úrad dohľad vykonáva v dvoch mutáciách, a to:

• dohľad na diaľku,
• dohľad na mieste.

Čo sa týka osobnej pôsobnosti, obidva varianty sa týkajú dohľadu nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pričom dohľad na diaľku (variant I.) sa týka aj dohľadu nad poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti. [1] Obsahové odlíšenie dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku nie je zložité už na prvý pohľad a kľúčový rozdiel medzi nimi je možné tušiť aj bez nutnosti štúdia zákonnej úpravy.

Exaktné vymedzenie dohľadu na mieste upravuje § 43 ods. 3 zákona o zdravotných poisťovniach, ktorým sa rozumie (cit.): „...získavanie informácií a dokumentov spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov a vyhodnocovanie takto získaných informácií a dokumentov.“. Naproti tomu vymedzenie dohľadu na diaľku je vymedzenie negatívne (t. j. o dohľad na diaľku ide vtedy, ak nejde o dohľad na mieste), ktoré je podporené demonštratívnym výpočtom na ilustráciu obvyklých činností, ktoré sa za dohľad na diaľku považujú.

Na účely tohto článku sa však naskytá zaujímavá otázka: „Kto je oprávnený na výkon dohľadu?“ Zákon konštatuje, že dohľad na diaľku podľa účinnej právnej úpravy vykonávajú buď zamestnanci Úradu alebo prizvané osoby na základe písomného poverenia Úradu odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor. V ďalšom texte sú bližšie rozobrané len osoby spadajúce do druhej kategórie, tzv. prizvaní špecialisti.

Osoba prizvaného špecialistu alebo tzv. odborný konzultant

Osoby spadajúce do tejto kategórie sú buď zamestnanci iných právnických osôb, prípadne fyzické osoby, ktoré s takouto činnosťou súhlasia.

Prvým zistením, ku ktorému možno dospieť gramatickým výkladom právnej úpravy je, že v prípade pribratia zamestnanca inej právnickej osoby nie je potrebný jeho súhlas a bude zrejme postačovať súhlas jeho zamestnávateľa. To sa netýka „samostatnej“ fyzickej osoby, od ktorej zákon výslovne súhl