Správne súdnictvo a (ne)správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti onkologického ochorenia

Správne súdnictvo s poukazom na rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Správne súdnictvo je nevyhnutnou súčasťou demokratickej spoločnosti. Dalo by sa povedať, že je predĺženou rukou ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred nezákonnými postupmi a rozhodnutiami orgánov verejnej správy. Prostredníctvom správneho súdnictva je poskytovaná súdna kontrola štátnej moci a ochrana jednotlivca pred jej svojvôľou.

Legislatívne je problematika správneho súdnictva upravená v V. časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Táto časť Občianskeho súdneho poriadku sa diferencuje na sedem hláv, pričom v ich názvoch možno vidieť jednotlivé formy správneho súdnictva, a síce rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, vykonateľnosť rozhodnutí cudzích správnych orgánov, osobitné konania (konanie o volebných veciach, konanie vo veciach politických strán a hnutí, konanie v komunálnych veciach).

Predmet správneho súdnictva je obsiahnutý v § 244 ods. 1 OSP, podľa ktorého v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Ďalej pokračuje opis predmetu správneho súdnictva s bližším určením orgánov, ktorých rozhodnutia a postupy súd skúma, v § 244 ods. 2 OSP ako preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je teda preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie jeho aktívna činnosť, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny organ oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inak povedané, treba brať do úvahy, že súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Výnimkou z uvedenej zásady je § 250i ods. 2 OSP, podľa ktorého ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správ