Asistovaná reprodukcia predstavuje v súčasnej dobe významný medicínsky prostriedok boja s ľudskou neplodnosťou. Prvé úspechy v tejto oblasti boli dosiahnuté už v roku 1978, kedy vo Veľkej Británii prišlo na svet prvé „dieťa zo skúmavky“ Luisa Brownová. Nové možnosti, ktoré so sebou reprodukčná medicína od toho času priniesla, však zároveň spochybnili viaceré dovtedy uznávané zásady, medzi nimi aj starú rímsku zásadu „mater semper certa est“, v zmysle ktorej matka dieťaťa je vždy istá. Na jednej strane asistovaná reprodukcia priniesla neplodným párom novú nádej, na druhej strane nevyhnutne viedla k rozsiahlej diskusii na tému etických, morálnych, ale predovšetkým právnych aspektov výkonu jednotlivých dostupných metód asistovanej reprodukcie, keďže výsledkom zákrokov je nový ľudský život, človek ako nositeľ subjektívnych práv a povinností.
