Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

Ako ponúknuť jednu prácu piatim zamestnancom

Dátum: Rubrika: Ekonomika a manažment

Hlavným cieľom tohto článku je navrhnúť návod, ako postupovať pri plnení ponukovej povinnosti zamestnávateľa v prípade, ak je zamestnávateľ schopný ponúknuť menej voľných pracovných miest, ako je počet prepúšťaných zamestnancov. Článok prezentuje tri možné spôsoby riešenia: kritérium vhodnosti, kritérium prejaveného záujmu a kritérium náhody, pričom v závere konštatuje, že správne riešenie daného problému bude závislé od citlivej kombinácie uvedených troch kritérií.

Úvod

Jednou z formálnych kvalít dobrého práva je aj jeho určitosť. [1] Určitosť práva pomáha adresátovi práva vytvoriť si predstavu o svojej vlastnej právnej pozícii, čo je nevyhnutným predpokladom pre dobrovoľné dodržiavanie práva. Dobrovoľné dodržiavania práva je pozitívnym stavom vecí tak z technicko-organizačného, ako aj z morálno-politického hľadiska. Z technicko-organizačného hľadiska ide o pozitívny stav, pretože čím väčšmi ľudia dodržiavajú právo dobrovoľne, tým menší je tlak na štát, aby prehusťoval svoju sieť orgánov aplikácie práva a aby zrýchľoval proces aplikácie práva na úkor jeho kvality. Z morálno-politického hľadiska ide o pozitívny stav, pretože štát berie adresátov práva ako uvedomelé ľudské bytosti, ktoré sú samé schopné vopred si vyhľadať, aké sú ich povinnosti a slobodne sa rozhodnúť, že ich dodržia, čím sa podporuje hodnota ich dôstojnosti. [2] Opakom tejto situácie je, keď sa ľudia dozvedia o svojej právnej pozícii až z rozhodnutia súdu, v ktorom sa im retrospektívne stanoví, aké povinnosti vlastne mali dodržať. Postavenie človeka v takomto stave sa podobá postaveniu psa, ktorý sa dozvie, čo má zakázané až po tom, ako ho jeho pán za nejaký prehrešok vytrestá. [3]

Určitosť nie je jedinou formálnou kvalitou, ktorú by malo dobré právo vykazovať. Podľa Montesquieuho, osvietenského filozofa, ktorý asistoval pri zrode kultu zákona na európskom kontinente, by mali byť zákony stručné: „Ich štýl musí byť jednoduchý... Zákony nemusia byť podrobné: sú vydávané pre ľudí priemerného chápania, nemajú v sebe umenie logiky, ale zdravý rozum prostého otca rodiny.“ [4]

Dobré právo – stelesnené vo forme zákona – má byť teda nielen presné, ale aj zrozumiteľné. Problém však spočíva v tom, že čím presnejšie sú formulácie zákona, tým menej sú všeobecne zrozumiteľné. Formulovať zákon presne znamená, okrem iného, aj nahrádzať zvyčajné významy jeho slov špecifickými legálnymi definíciami. Jednoduché vety treba nahradiť zložitými vetnými konštrukciami, ktoré dopodrobna zachytávajú všetky možné druhy prípadov, na ktoré sa zákon v budúcnosti bude aplikovať. V snahe formulovať zákon presne sa nám tak nakoniec môže stať, že zo sto slov budeme mať slov tisíc. Z jednoduchého princípu, ktorý si občan zapamätá po prvom prečítaní sa stane členitý paragraf, ktorý keď občan dočíta dokonca, tak si nepamätá, čo bolo na jeho začiatku.

Tak ako sme skôr usúdili, že určitosť práva prispieva k jeho dobrovoľnému dodržiavaniu, tak musíme teraz dodať, že s určitosťou práva to nemožno preháňať. Ak chceme, aby ľudia zákonom rozumeli, potom zákony musia byť formulované predovšetkým v prirodzenom jazyku, a preto musia ostať do istej miery neurčité. Tým sa však opäť vraciame k občasným situáciám, keď občan v dobrej viere chce zákon dodržať, ale nevie sa dopracovať k tomu, čo od neho ten zákon vlastne chce, a preto musí čakať na rozhodnutie súdu, z ktorého sa to spätne dozvie. Takéto situácie vznikajú, aj keď zamestnávatelia plnia svoju ponukovú povinnosť pri podávaní výpovede.

Ponuková povinnosť

Inštitútom pracovného práva, u ktorého sa výrazne prejavuje ochranná funkcia pracovného práva v oblasti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, je tzv. ponuková povinnosť zamestnávateľa upravená v § 63 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákonník práce“; právny stav k 1. 6. 2017).

Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa v zákonom daných prípadoch má zamestnávateľ tzv. ponuková povinnosť. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia p

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály