VECNÝ POJEM: Pacient

Právo pacientov na ochranu súkromia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti patrí medzi najelementárnejšie práva pacienta. Skúsenosti z posledných rokov však naznačujú, že toto právo býva spochybňované predovšetkým zo strany médií. Tie sa odvolávajú na existenciu ich práva na informácie. Výsledok tejto kolízie dvoch práv však vyznieva v mnohých prípadoch v neprospech pacienta.

V posledných dvoch vydaniach časopisu som sa venovala otázkam, resp. právnej úprave asistovanej reprodukcie v podmienkach Slovenskej a Českej republiky. Ako už bolo uvedené, asistovaná reprodukcia prináša nádej pre páry, ktoré z akéhokoľvek dôvodu nie sú schopné počať dieťa prirodzenou cestou, s jej praktickým výkonom však súvisí celý rad problémov, ktoré je potrebné riešiť a v ideálnom prípade tiež legislatívne upraviť v záujme dosiahnutia jednotného postupu všetkých subjektov zúčastnených na tomto procese. Problémov, ktoré súvisia s realizáciou umelého oplodnenia, je pomerne veľké množstvo. Väčšinu z nich možno zaradiť do kategórie medicínskych, ktorých riešenie je predovšetkým v rukách odborníkov na reprodukčnú medicínu.

Môže lekár poskytnúť zdravotnú starostlivosť dieťaťu, ktoré prišlo na vyšetrenie bez rodiča? Možno osobe, ktorá je zbavená spôsobilosti na právne úkony poskytovať zdravotnú starostlivosť len na základe jej súhlasu? Možno takejto osobe poskytovať zdravotnú starostlivosť, keď s jej poskytnutím nesúhlasí? Na tieto otázky sa pokúsim odpovedať. Viaceré okruhy, ktorým sa budem venovať, nie sú v súčasnej dobe v právnych normách riešené jednoznačné, alebo ich úprava nezodpovedá aplikačnej praxi.

Koncom 20. storočia sa výrazne zvýšil záujem o problematiku medicínskych omylov. Výsledky podnietili vlády a zdravotníckych odborníkov k zvýšenej pozornosti o bezpečnosť pacienta, ktorá bola uznaná za kľúčový prvok kvality. [1, 2]

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) zaručuje každému právo na informácie, ako jeho základné právo, ktoré môže byť obmedzené len z taxatívne vymedzených dôvodov. Orgány verejnej moci majú podľa Ústavy povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku až do konca, s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca.

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vzniká široké spektrum právnych vzťahov medzi rôznorodými subjektmi. Najelementárnejším z nich je vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom. Obsah tohto právneho vzťahu však nie je explicitný a mnohé základné práva a povinnosti oboch strán je nevyhnutné vykladať zložitými interpretačnými cestami. Neľahká interpretácia sa týka aj otázky potenciálneho odmietnutia poskytnúť zdravotnú starostlivosť pre hrubé a arogantné správanie pacienta.

O morálke a etike sa hovorí dnes veľmi veľa, zvlášť v súvislosti s jej uplatňovaním vo vybraných oblastiach, ku ktorým nesporne zdravotníctvo patrí. Mravnosť v medicíne bola vždy samozrejmosťou. Etika, ktorá je odvetvím filozofie, vedeckou disciplínou, skúma, čo je v živote dobré, a čo zlé. Neponúka presný návod, čo robiť v konkrétnej situácii, ale hľadá možnosť, ako zvoliť práve dobré riešenie.

Ordinačné hodiny pediatra sú denne od 7.30 h do 12.00 h, od 13.00 h do 14.30 h má v utorok a v stredu poradňu pre kojencov. Ostatné dni od 13.00 h do 15.30 h vykonáva návštevnú službu, zúčastňuje sa na školeniach, alebo rieši administratívne záležitosti súvisiace s jeho povolaním.

V minulom čísle som sa venoval Ústave Slovenskej republiky a zákonu č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V tomto článku sa čitatelia oboznámia so zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z. n. p. (ďalej aj „zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti“) a zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.