VECNÝ POJEM: Poskytovanie zdravotnej starostlivosti

Právo pacientov na ochranu súkromia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti patrí medzi najelementárnejšie práva pacienta. Skúsenosti z posledných rokov však naznačujú, že toto právo býva spochybňované predovšetkým zo strany médií. Tie sa odvolávajú na existenciu ich práva na informácie. Výsledok tejto kolízie dvoch práv však vyznieva v mnohých prípadoch v neprospech pacienta.

Môže lekár poskytnúť zdravotnú starostlivosť dieťaťu, ktoré prišlo na vyšetrenie bez rodiča? Možno osobe, ktorá je zbavená spôsobilosti na právne úkony poskytovať zdravotnú starostlivosť len na základe jej súhlasu? Možno takejto osobe poskytovať zdravotnú starostlivosť, keď s jej poskytnutím nesúhlasí? Na tieto otázky sa pokúsim odpovedať. Viaceré okruhy, ktorým sa budem venovať, nie sú v súčasnej dobe v právnych normách riešené jednoznačné, alebo ich úprava nezodpovedá aplikačnej praxi.

Stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku až do konca, s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca.

Výkon zdravotnej starostlivosti je prakticky v každom jednotlivom prípade spojený s používaním a využívaním určitých prístrojov, nástrojov, medikamentov, príp. iných vecí bežnej alebo menej bežnej dennej potreby. Práve používanie prístrojov a nástrojov diagnostického, terapeutického, liečebného, príp. preventívneho charakteru, aplikácia medikamentov ako aj používanie iných vecí pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti nesie pre lekára (príp. zdravotnícke zariadenie) riziko vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá pacientovi použitím takéhoto prístroja, nástroja, lieku alebo inej veci vznikla.

Právo na súkromie má široký obsah a všeobecne zahrňuje komplexnú sféru života fyzickej osoby, ktorú chce fyzická osoba nechať oddelenú od svojho „verejného/prístupného“ života a ktorú sprístupňuje len vybraným osobám. Toto je však len jedna z charakteristík súkromného života. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „Súd“) sa obsah práva na súkromie pokúsil vymedziť vo viacerých rozhodnutiach a dovoľujem si tvrdiť, že aj súčasne prijímaná definícia nie je konečná a v budúcnosti bude opätovne rozšírená.

Jednou z prvých asociácií, ktorá je spojená s medicínou a s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, je nepochybne fenomén dôverného vzťahu medzi pacientom a lekárom. Táto dôvernosť sa vytvára citlivými informáciami, ktoré lekár o pacientovi získava a bez nich by mu nemohol pomôcť.

V prvej časti seriálu o ochrane osobných údajov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti som vysvetlil základné pojmy, používané v tejto právnej oblasti a zosumarizoval základné princípy, ktorými sa ochrana osobných údajov vo všeobecnosti riadi.

V čase písania tohto článku sa vedie diskusia o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „návrh novely“), prejednávanom poslancami Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní 7. schôdze. Návrh novely okrem iných zmien ukladá zdravotným poisťovniam povinnosť uverejniť na svojich internetových stránkach zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré uzatvorili s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje novely právnych predpisov, ktorých ciele, návrhy a zámery vyplývajú z hlavných téz Programového vyhlásenia vlády SR rozpracovaného pre rezort zdravotníctva.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je činnosť, ktorá si vyžaduje celého človeka, napriek tomu však poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí venovať svoju pozornosť celému radu právnych noriem. Okrem tých zákonov, ktoré priamo upravujú vzťahy v oblasti zdravotníctva, sa však nachádza v legislatíve viacero ďalších, ktoré priamo so zdravotníctvom nesúvisia, avšak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je nimi viazaný.