VECNÝ POJEM: Zdravotnícke zariadenie

Prezentujeme prípad pacientky, ktorá podala podnet na prešetrenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorej sa jej dostalo v nemocnici, kde bola prijatá kvôli hnačkám. Pacientka sa sťažuje, že vinou zdravotnej sestry spadla z vozíka pri prevoze na RTG vyšetrenie, zlomila si priehlavok a členok pravej nohy, následkom čoho je invalidizovaná. Uvádza, že napriek ňou udávanej bolesti pravej nohy, bola vyšetrená a ošetrená až na druhý deň.

Pojem poskytovateľ upravuje ustanovenie § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“).

Pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti môže dôjsť k viacerým prípadom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu t. j. zodpovednosti, ktorá má charakter súkromnoprávneho vzťahu medzi škodcom (zodpovedným subjektom) a poškodeným, z ktorého vyplýva povinnosť zodpovedného subjektu nahradiť poškodenému vzniknutú škodu.

Cieľom príspevku je oboznámenie širokej zdravotníckej, ale aj laickej verejnosti s povinnosťami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nedostatkami vyskytujúcimi sa počas prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Privatizácia zdravotníckych zariadení vrátane stomatológie nastolila otázku ich financovania a tvorby cien stomatologických výkonov. Transformácia zdravotníctva postavila lekára na úroveň podnikateľa poskytujúceho zdravotnícku starostlivosť na základe zmluvných vzťahov s poisťovňami. Lekár sa prevádzkovaním súkromnej praxe stáva podnikateľom v plnom rozsahu vo vysoko špecifickej oblasti. Platia preňho všetky zákony a vyhlášky, ako pre každého iného podnikateľa.

V živote nás môže stretnúť veľké množstvo nečakaných príhod, ktoré môžu zasiahnuť do nášho zdravia, či majetku a spôsobiť jeho poškodenie alebo úplné zničenie. Málokto je finančne pripravený na to, aby dokázal nahradiť nečakane vzniknutú škodu vlastnými prostriedkami. V takomto prípade môže práve poistenie zohrať významnú úlohu.

Väčšina slovenských lekárov, vrátane autora tohto článku, nemá manažérske vzdelanie, avšak s pojmom „manažment“ sa stretávajú v každodennej praxi, hoci to mnohí si to možno ani neuvedomujú Manažment je v prvom rade organizácia a poriadok. Je to zavedenie takých postupov a činností do každodennej praxe, ktoré zabezpečujú maximálnu efektivitu využitia prostriedkov, ktoré sú k dispozícii.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti predstavuje odbornú činnosť, ktorá je veľmi náročná po viacerých stránkach. Lekári, ale aj ostatní zdravotnícki pracovníci sú v mnohých prípadoch vystavení nebezpečenstvu ohrozenia života, zdravia a majetku. Pri týchto situáciách je preto často využívaná prítomnosť polície. V tomto príspevku si bližšie rozoberieme práve otázky súvisiace s jej asistenciou pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Lekár pri výkone povolania nie je len autonómnym subjektom, ale pri tejto činnosti, ktorej podstatou je „starostlivosť o zdravie človeka“, sa stáva subjektom určitých spoločenských vzťahov, právnych vzťahov nevynímajúc. Vo všeobecnosti pojem vzťah vyjadruje vzájomné pôsobenie dvoch alebo viacerých subjektov (osôb). Môže ísť o tzv. neformálne vzťahy, ako sú bežné každodenné vzťahy, obsah ktorých právo neupravuje.

Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci s cieľom predĺžiť život fyzickej osobe, zvýšiť jeho kvalitu a zabezpečiť zdravý vývoj budúcich generácií. Odborné usmerňovanie zdravotnej starostlivosti v príslušnom odbore, vrátane vykonávania dozoru nad úrovňou činnosti zdravotníckych pracovníkov vykonáva v súlade s § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej MZ SR). Ďalšie podrobnosti upravuje Vestník MZ SR v čiastke 56-57 zo dňa 30. novembra 2009 pod č. 59 – Štatút hlavných odborníkov a krajských odborníkov.