Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

Priestupok na úseku verejného zdravotníctva – Rozsudok Najvyššieho súdu SR

Dátum: Rubrika: Právo

Ak rodič maloletej nezabezpečil plnenie povinností uložených podľa § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. a odmietol dať zaočkovať maloletú, dopustil sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 181/2015.

Súvisiace predpisy:

§ 51 ods. 1 písm. d), ods. 3, § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

§ 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

§ 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

§ 5 ods. 3, § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení

§ 212 ods. 1, § 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 Občiansky súdny poriadok

§ 491 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

Skutkový stav:

§ Krajský súd v B. rozsudkom č. k. 1S 15/2014-64 z 2. júla 2015 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25. novembra 2013, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava z 1. októbra 2013, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), ktorého sa dopustila tým, že nezabezpečila ako zákonný zástupca svojho dieťaťa Pauly S., jej povinné očkovanie v 3., 5. a 11. mesiaci života proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilným nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 66 €. Zároveň jej podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a § 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania o priestupku v sume 16 €.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom. Konštatoval, že žalobkyňa tým, že odmietla dať zaočkovať maloleté dieťa, dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene uložil sankciu v primeranej výške. K uloženej pokute uviedol, že táto bola v žalobou napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnená, ako aj primeraná k spáchanému priestupku. Mal za to, že rozhodnutia vyhotovené žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa sú v súlade s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), nakoľko spĺňali formálne a materiálne znaky správneho rozhodnutia.

Súd vyslovil, že povinnosť týkajúca sa povinného očkovania, vymedzená zákonom č. 355/2007 Z. z., nie je dostatočne špecifikovaná a neustanovuje kedy a aké očkovanie je povinné. Povinné očkovanie nadobúda svoj reálny obsah až po stanovení konkrétnych podmienok jeho realizácie. Spôsob vykonávania očkovania, jeho druhy a kontrolu očkovania v Slovenskej republike definuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (ďalej len „vyhláška č. 585/2008 Z. z.“). Vyhláška tak, ako všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, určuje povinnosť fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu po dosiahnutí určitého veku.

Súd prvého stupňa sa stotožnil so žalovaným v tom zmysle, že žalobkyňa ako rodič maloletého dieťaťa tým, že nezabezpečila plnenie povinností uložených § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., keď odmietla dať zaočkovať svoju maloletú dcéru Paulu S., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý je možné uložiť pokutu.

Následne upriamil pozornosť na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, a to na jeho rozsudok sp. zn. 2 Szd 1/2013 zo 16. apríla 2013, z ktorého vyplýva právny názor: „...Najvyšší súd SR sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že žalobkyňa tým, že odmietla dať zaočkovať maloletú D., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene uložil sankciu...“. V tejto súvislosti ďalej upozornil aj na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Solomakhin proti Ukrajine.

Súd ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, nález č. k. PL ÚS 10/2013-146 z 10. decembra 2014, z ktorého vyplýva právny názor: „...Ústavný súd SR skonštatoval, že v prípade právnej úpravy povinného očkovania je samotná povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu uložená všetkým fyzickým osobám v § 51 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, teda zákonom. Podzákonný predpis – vyhláška č. 585/2008 Z. z. upravujúca prevenciu a kontrolu prenosných ochorení – je vydaný na základe zákonného splnomocnenia v § 62 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktoré je dostatočne presné a určité a ústavne akceptovateľným spôsobom splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva na vydanie podzákonného vykonávacieho právneho predpisu v konkrétnej oblasti. Avšak tento podzákonný predpis už neustanovuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, ale len konkretizuje problematiku upravenú v podstatných rysoch samotným zákonom.

Právna úprava povinného očkovania na zákonnej úrovni v spojení s podzákonným vykonávacím právnym predpisov však pamätá na zdravotné kontraindikácie dieťaťa (resp. osoby povinnej podrobiť sa povinnému očkovaniu). V týchto prípadoch § 12 ods. 2 písm. d) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v spojení s § 13 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení neupravuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, resp. ukladá povinnosť lekára vykonávajúceho povinné očkovanie zohľadňovať pred povinným očkovaním prípadné známe zdravotné kontraindikácie. Rovnako nemožno ustáliť a mať za preukázaný všeobecný negatívny vplyv očkovania na ľudí. Naopak, ako už ústavný súd prezentoval, je preuk

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály