20. KOLAPS PO INJEKCII

23-ročná pacientka v podnete opísala predmetnú udalosť takto: "V pondelok 11.06.2012 ma pod ľavou pazuchou poštípala včela. Mamina mi dala Alerid, Fenistil. Okolo vpichu mi ruka napuchla a svrbela, v utorok večer ma celá ruka začala bolieť. V stredu 13.06.2012 ráno som išla k mojej všeobecnej doktorke, ktorá mi naordinovala injekciu Dithiadenu. Na vedľajšie účinky injekcie ma upozornila iba slovami "dnes budete taká utlmená," na čo som odpovedala, že si vybavím v práci na zvyšok dňa voľno a pôjdem domov. Taktiež sa ma spýtala, ako som prišla do ambulancie - či šoférujem a odpovedala som, že som prišla pešo. Už mi podala iba recepty a povedala, že injekciu mi pichne sestrička. Sestrička sa ma pýtala, či som prišla sama, na čo som začudovane odpovedala, že áno (čudovala som sa, prečo by 23-ročná žena mala ísť so štípancom k doktorke s mamou). Injekciu mi pichla šikovne do pravého sedacieho svalu a naznačila, že to je všetko, že môžem ísť.

Hneď z ambulancie som sa išla objednať k odbornej lekárke, postavila som sa ku dverám a čakala, kým vyjde sestrička, aby som nerušila klopaním. Zrazu som pocítila silný a rýchly nával únavy (niekoľkonásobne silnejší ako tesne pred zaspatím). To bolo asi 10 - 15 minút po podaní injekcie. V jednej sekunde som si uvedomila, že injekcia účinkuje, chcela som si sadnúť na voľnú stoličku, ale v druhej sekunde som už o sebe nevedela. Odpadla som. Nestihla som spraviť ani pol kroka a ani nič povedať. Chvíľu sa mi niečo snívalo a potom som sa precitla a zistila, že nado mnou stoja ľudia. Povedali mi, že som sa asi udrela o dvere, keď som padala a že vraj som asi na 3o sekúnd stratila vedomie, kým ma prebrali."

Pacientka v podaní namietala, že lekárka pri aplikácii injekcie nezobrala do úvahy jej nižšiu telesnú hmotnosť (53 kg) a že ju o možných nežiaducich účinkoch l