Register partnerov verejného sektora sa týka aj mnohých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ich dodávateľov a iných hráčov v zdravotníctve

Bez ďalšieho bližšieho vysvetlenia sa mnohí domnievajú, že ak ich vlastnícka štruktúra neobsahuje žiadnu spoločnosť z exotickou provenienciou, tzv. protischránkový zákon sa ich netýka.

Aká je teda realita? Na koho si „posvietil“, resp. na koho sa aplikuje režim tzv. protischránkového zákona s akcentom na čitateľskú základňu tohto periodika – zdravotnícky sektor? Týmto a súvisiacim otázkam sa budem venovať v tomto článku. Cieľom je načrtnúť čitateľom problematiku registra partnerov verejného sektora bez zachádzania do niektorých detailov najmä procesného charakteru.

Všeobecne o zákone o registri partnerov verejného sektora

Národná rada 25. októbra 2016 schválila zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RPVS“) [1], ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2017.

Základná zákonodarcom prezentovaná idea zákona o RPVS je, že obchodovať so štátom môžu len osoby, ktoré v rámci zápisu v registri partnerov verejného sektora odkryjú svoju skutočnú vlastnícku štruktúru. Výsledkom má byť zverejnenie konkrétnej fyzickej osoby (tzv. konečného užívateľa výhod), ktorá reálne, nielen formálne (napr. podľa zápisu v akejkoľvek evidencii podnikateľských subjektov vedenej či už na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí) získava hospodársky prospech z obchodovania so štátom. Je teda zrejmé, že povinnosť zverejniť konečného užívateľa výhod v zmysle zákona o RPVS má – ak spĺňa podmienky – každá osoba, ktorá chce obchodovať so štátom, nielen osoby majúce vo svojej vlastníckej štruktúre tzv. schránkovú firmu.

Nie každý obchod so štátom sa nutne realizuje prostredníctvom verejného obstarávania, preto aj právna úprava zákona o RPVS platí celoplošne na obchodovanie so štátom vrátane nakladania s peňažnými prostriedkami zo zdravotného poistenia. Pri splnení podmienok stanovených zákonom o RPVS sa obchod so štátom uskutoční (uzavrie sa zmluva a dôjde k plneniu zo strany štátu), len ak je príjemca peňažných prostriedkov od štátu zapísaný v registri.

Zákon o RPVS zavádza register partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“), overovaní údajov zapisovaných do registra a sankcie za porušenie ustanovených povinností. Register je verejne dostupný na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Ktokoľvek teda má možnosť obsah zápisu v registri kontrolovať, a v prípade, že je toho názoru, že údaje v registri uvedené sú nepravdivé, má možnosť podať podnet na Okresný súd Žilina (ďalej ako „súd“). Ak súd v konaní zistí nepravdivosť údajov zapísaných v registri, uplatní sankčný mechanizmus spočívajúci nielen v peňažnej pokute, ale automaticky aj vo výmaze z registra a v zápise do tzv. registra diskvalifikácií (vedeného súdom). (Pozri bližšie v časti Následky porušenia zákona o RPVS.)

Zákon o RPVS je účinný len od 1. februára 2017, no už teraz je interpretácia niektorých aj zásadných ustanovení nejednoznačná, prípadne pripúšťajúca rozdielne výklady. Taktiež ešte logicky neexistuje relevantná rozhodovacia prax súdu, ktorá by mohla napomôcť jednotnej aplikácii tohto právneho predpisu. Výklad aj aplikačná prax sa budú teda časom vyvíjať.

Kto sa musí povinne zapísať do registra ako partner verejného sektora

Odpoveď na otázku, kto je povinný sa zapísať do registra, možno nájsť v § 2 zákona o RPVS, v ktorom sa ustanovuje, kto je a kto nie je partnerom verejného sektora. Ak aj podľa zákona o RPVS osoba je partnerom verejného sektora (napĺňa niektorú alebo viaceré podmienky pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora), je potrebné skúmať zákonné finančné limity peňažných plnení, ktoré osoba od štátu prijíma. Až keď sú dosiahnuté príslušné finančné limity, považuje sa osoba za partnera verejného sektora (s výnimkou podľa § 2 ods. 4 zákona o RPVS).

V prvom rade platí, že partnerom verejného sektora nemôže byť subjekt verejnej správy. Zoznam subjektov verejnej správy je verejne prístupný na webovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky [2]. Už v tomto zozname sa nájdu mnohí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čím automaticky bude vylúčená ich povinná registrácia do registra. Na druhej strane zoznam subjektov verejnej správy je aj užitočný podklad na overenie, či sa obchod uskutočňuje so štátom, alebo nie.

Partnerom verejného sektora je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a:

1. ktorá prijíma finančné prostriedky od verejného sektora – zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku (VÚC) z európskych štrukturálnych a investičných fondov, od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, VÚC alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, VÚC alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, VÚC alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc alebo investičnú pomoc,
2. ktorá prijíma nepeňažné plnenie – majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva od verejného sektora (štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, VÚC, právnickej osoby zriadenej zákonom alebo od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, VÚC alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, VÚC alebo právnickou