Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

Sú sociálne služby na Slovensku skutočne sociálne? (II.)

Dátum: Rubrika: Očami lekára Zo seriálu: Sú sociálne služby na Slovensku skutočne sociálne?

V tomto čísle prinášame druhú časť rozhovoru s riaditeľom Nemocnice Modra n. o. MUDr. Jurajom Vivodom, MpH., o problémoch, s ktorými sa potýkajú poskytovatelia sociálnych služieb na Slovensku.

♦ Aký zdravotnícky personál zamestnávate za účelom poskytovania sociálnych služieb?

Zákon o sociálnych službách nepredpisuje zamestnávať zdravotné sestry. V našom zariadení využívame na poskytovanie niektorých ošetrovateľských výkonov sestru zo stacionára či internej ambulancie alebo priamo vrchnú sestru, ktorá v súčasnosti riadi opatrovateľky. Uvedomujem si, že na oddeleniach sociálnych služieb sa vykonávajú aj ošetrovateľské výkony. K tomu, aby zdravotná poisťovňa uhradila ošetrovateľské výkony, musí byť poskytovateľ sociálnych služieb zdravotníckym zariadením. Neviem, koľko sociálnych zariadení funguje takýmto spôsobom. Ošetrovateľské výkony sa vykazujú zdravotným poisťovniam napríklad prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Je to jedno z riešení, avšak nie je ideálne. Možno by to vyriešila presne vymedzená paušálna platba zo strany zdravotných poisťovní v závislosti od stupňa odkázanosti, ktorý súvisí s poškodením zdravia. Možno by to bolo v konečnom dôsledku aj pre zdravotné poisťovne lacnejšie, ako keď je takýto človek posúvaný od lekára k lekárovi a každý si vykáže realizovaný zdravotný výkon.

♦ Ako ste vyriešili situáciu s platmi sestier vo vašom zariadení?

Vzhľadom na to, že v našom zariadení pracuje len pár sestier, dohod­li sme sa na zvýšení platov, aj keď nám to nikto neprikázal. Pri uvedenom spôsobe financovania sociálnych služieb si neviem predstaviť, že by v zariadení sociál­nych služieb bola v každej službe jedna sestra, ktorá bude odmeňovaná tak, ako bolo v návrhu zákona. Ak by sa realizoval zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier aj v zariadeniach sociálnych služieb, priemerné náklady na jedného klien­ta na mesiac by stúpli z 1 000 € takmer na 2 000 €. Potom je potrebné položiť si otázku – mali by na spoluúčasť na takejto sume klienti alebo ich príbuzní a tiež samospráva, ktorá prispieva na klientov zariadení sociálnych služieb?

♦ Ak teda zákon neprikazuje zamestnávať sestry v sociálnych službách, logicky sa natíska otázka, na základe akého predpisu tam pracujú? Ak zariadenie sociálnych služieb nie je zdravotníckym zariadením a pracuje v ňom čo len jedna sestra, je to luxus, ktorý treba zaplatiť. Kto rozhoduje o tom, či zariadenie sociál­nych služieb sestru potrebuje alebo stačí opatrovateľský personál?

Dôvodom je historický vývoj. Naša generácia si pamätá, že v sociál­nych zariadeniach – napríklad v domovoch dôchodcov, v domovoch sociálnych služieb, v detských domovoch pracovali aj zdravotné sestry. Zdravotné sestry boli potrebné hlavne tam, kde boli umiestnení klienti, ktorí mali aj zdravotné ťažkosti a potrebovali aj ošetrovateľskú starostlivosť (ošetrovanie kanýl, aplikáciu liekov injekčnou formou a podobne). V minulosti to boli rozpočtové alebo príspevkové organizácie. Mzdové náklady na tento personál bol rozpočtovaný pre príslušné odbornosti a finančné prostriedky boli zabezpečené od zriaďovateľa. Legislatívnymi zmenami, vyt

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály