VECNÝ POJEM: Nemajetková ujma

zoradiť výsledky podľa:

Medicínske omyly zdravotníckych pracovníkov

Dátum:
Autor: Mgr. Lucia Mitríková
Rubrika: Právo

Číslo:
Vydanie: 9/2019
Ročník: 2019

Hodnotenie:

Ústrednou témou tohto článku sú medicínske omyly zdravotníckych pracovníkov, ich klasifikácia nielen z hľadiska druhu omylu, ale aj z pohľadu osôb, ktoré ho zapríčinia. Je potrebné na úvod podotknúť, že pričinenie zdravotníckeho personálu na medicínskom omyle nie je jediný a ani výlučný faktor jeho spôsobenia. V niektorých prípadoch sú omyly spôsobené aj samotnými pacientmi, príp. ich rodinnými príslušníkmi (najmä pri malých deťoch, ktoré sú odkázané na ich starostlivosť). Ďalej sa budeme venovať bezpečnosti pacienta, najmä z hľadiska dobrovoľného a povinného hlásenia chýb a príkladmi z judikatúry slovenských súdov.

Následok nedostatočného informovania pacienta pred operáciou – informovaný súhlas

Číslo:
Vydanie: 11/2018
Ročník: 2018

Hodnotenie:

V článku sa zameriavame na podrobnejšiu analýzu rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 13. júna 2018 sp. zn. 25 Cdo 4162/2017, ktorý prejednával prípad pacienta nespokojného s výsledkom plastickej operácie [1]. Samotná operácia bola síce zrealizovaná lege artis a nebola indikovaná zo zdravotného dôvodu, ale pacient nebol pred operáciou správne informovaný o prípadných estetických (teda nie zdravotných) rizikách a následkoch.

Objektívna a subjektívna premlčacia doba – podmienky ich počítania

Dátum:
Autor: JUDr. Jakub Mandelík, PhD.
Rubrika: Právo

Číslo:
Vydanie: 7-8/2018
Ročník: 2018

Hodnotenie:

Cieľom článku je overenie správnosti stabilných judikatúrnych záverov dotvárajúcich výkladový rámec právnej úpravy premlčania. Konkrétne je analyzovaná otázka začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu finančnej satisfakcie za spôsobenú nemajetkovú ujmu a tiež otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody na zdraví. Každý prípad je z hľadiska systematického členenia článku analyzovaný osobitne.

Aktuálna rozhodovacia činnosť slovenských súdov v medicínskych veciach (III.)

Číslo:
Vydanie: 4/2018
Ročník: 2018

Hodnotenie:

Rozhodovanie všeobecných súdov SR v medicínsko-právnych sporoch je čoraz častejšie. Považujeme za vhodné opäť poukázať na niekoľko zaujímavých rozhodnutí, ktoré priniesli zaujímavé závery aj pre právnu prax. Nadväzujeme tak na príspevky uverejnené na túto tému v číslach 11 a 12 v roku 2017.

Sestra a pôrodná asistentka a ich právne postavenie

Dátum:
Autor: JUDr. Vladimír Volčko, PhD.
Rubrika: Právo

Číslo:
Vydanie: 10/2017
Ročník: 2017

Hodnotenie:

V praxi sa stretávame s otázkou, aká je úloha sestry alebo pôrodnej asistentky v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Je jej úlohou skutočne len pomáhať pacientovi a byť po ruke lekárovi alebo jej úloha je chápaná úplne inak? Dôvodom týchto otázok môže byť práve ich degradácia do pozície asistentky, napríklad zo strany lekára, pričom uvedený prístup sa nedá v žiadnom prípade považovať za správny. Praktickým priznaním adekvátneho postavenia (ktoré im inak priznáva ako zákon, tak aj súdna prax) by sa totiž práve napríklad z hľadiska aplikácie zodpovednostných vzťahov mohlo lekárom zásadne uľaviť.

Hľadiská pre priznanie a mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

Dátum:
Autor: doc. JUDr. Anton Dulák, PhD.
Rubrika: Právo

Číslo:
Vydanie: 6/2016
Ročník: 2016

Hodnotenie:

Právom neaprobované zásahy do života a zdravia človeka a jeho majetku prinášajú nepriaznivé následky tak pre poškodeného aj škodcu. Zatiaľ čo pri náhrade majetkovej škody sa rieši to, či zvolený spôsob a poskytnutý rozsah náhrady (peniazmi) reparuje zníženie jeho majetku, v prípade ujmy na zdraví sa situácia javí omnoho zložitejšou. Je to preto, že osobitne v prípade závažnej zdravotnej ujmy plní náhrada nemajetkovej ujmy reparačnú funkciu len v nedostatočnej miere. Na mieste nie je ani úvaha o naplnení satisfakčnej funkcie náhrady. Súdna prax pripúšťa, že priznaná peňažná náhrada môže prispieť k dielčej kompenzácii nevyužitých životných možností a tým k čiastočnému uľahčeniu životnej situácie poškodenej osoby. [1]

Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody na zdraví

Dátum:
Autor: JUDr. Tomáš Pázmány
Rubrika: Právo

Číslo:
Vydanie: 4/2016
Ročník: 2016

Hodnotenie:

V článku sa venujeme rozhodnutiu II. senátu Ústavného súdu Českej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 2946/13 z 28. januára 2016 (ďalej len „Nález“), v ktorom bola riešená otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody na zdraví. Keďže prípad bol posudzovaný ešte podľa českého občanského zákonníka platného do 31. decembra 2013 (zákon č. 40/1964 Sb.), jeho závery možno analogicky aplikovať aj na slovenské prípady, pri použití slovenského občianskeho zákonníka.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Výroky o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti

Číslo:
Vydanie: 4/2016
Ročník: 2016

Hodnotenie:

V tomto príspevku sme sa rozhodli bližšie zamerať na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ich spoločným menovateľom je to, že rozoberali problematické výroky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Prvý prípad sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke s karcinómom štítnej žľazy a druhý poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke s akútnou pankreatitídou. V oboch rozhodnutiach vystupuje ako žalobca poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a ako žalovaný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „Úrad pre dohľad“). Kauzy rozhodoval Najvyšší súd Slovensky republiky (ďalej aj „NS SR“) ako súd odvolací v trojčlennom senáte.

Zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri prevádzke jeho motorového vozidla vzhľadom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

Číslo:
Vydanie: 3/2016
Ročník: 2016

Hodnotenie:

V článku rozoberáme možné vplyvy rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade „Hassová“ a z toho vyplývajúcu možnosť oprávnenej osoby uplatňovať si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý ho používa pri vykonávaní svojho povolania.

Výška nárokov pozostalých pri pochybení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vo svetle judikatúry

Číslo:
Vydanie: 12/2015
Ročník: 2015

Hodnotenie:

V príspevku sa zameriavame na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 244/2011 (a jemu predchádzajúcich súdnych rozhodnutí), ktorý prejednával prípad úmrtia pacienta po poskytnutí zdravotnej starostlivosti a z toho vyplývajúce nároky pozostalých [1]. Uvedený prípad môže mať vplyv aj na riešenie obdobných prípadov v Slovenskej republike.

Aktuálne vydanie

6/2020

Právo a manažment v zdravotníctve
6/2020
Ročnik 2020

Zobraziť