Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

Je (každý) pacient spotrebiteľom?

Dátum: Rubrika: Právo

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa čoraz častejšie používa popri pojme pacient aj pojem spotrebiteľ, dokonca niekedy sa pre osobu, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, používa už len označenie spotrebiteľ. 

Najmä v ekonomických publikáciách, venujúcich sa zdravotníctvu, je tendencia posunúť celé poskytovanie zdravotnej starostlivosti do dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov, pričom do značnej miery je opomínaný humánny a sociálny aspekt ochrany zdravia a starostlivosti v chorobe. [1]

Obsah pojmu spotrebiteľ z ekonomického hľadiska je do značnej miery zhodný s významom pojmu spotrebiteľ v právnom zmysle slova.

V prípade právnych názorov je zjavné, že oveľa citlivejšie chápu vzťah medzi lekárom (poskytovateľom) a pacientom (klientom, spotrebiteľom), ktorý nemožno úplne zjednodušiť len na dodávateľsko-spotrebiteľský vzťah, a že v tomto vzťahu sú neopomenuteľné aj také inštitúty, ako sú ľudské práva, ochrana osobnosti, a pod. Avšak zdá sa, že aj v právnych názoroch je častejšie preferovaný postoj, že v danom vzťahu ide o klasický občianskoprávny (súkromno­právny) vzťah. [2]

Lekárska odborná verejnosť sa s takýmito postojmi zatiaľ nie príliš stotožňuje a stále sú viac preferované názory, ako „pacient nie je a ani nemôže byť spotrebiteľom“.Na to, že aj tieto názory majú svoju legitimitu a opodstatnenosť, poukazuje aj uznesenie vlády SR č. 752 uvedené v Zbierke zákonov SR pod č. 421/2011 Z. z., ktorým vláda SR schválila návrh na vyhlásenie núdzového stavu a na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti a zakázanie uplatňovania práva na štrajk niektorým pracovníkom. (Nie je obvyklé, aby sa v prípade problémov v občianskoprávnych, dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vyhlasoval núdzový stav.) Avšak názory, ktoré označujú pacienta za klienta či spotrebiteľa, sa začínajú prezentovať už aj na medicínskych fórach. [3]

Je teda pacient klientom či spotrebiteľom? Kým začneme riešiť túto otázku, najprv treba upresniť, že v tomto príspevku do istej miery splývajú pojmy lekár a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“), hoci z právneho hľadiska, ak teda lekár nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, to nie je správne; lekár je zvyčajne zamestnancom poskytovateľa a je poverený (v mene poskytovateľa) poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom v rámci svojej odbornej spôsobilosti. Toto „splývanie“ lekára a poskytovateľa vyplýva nielen z historického kontextu, ale je prítomné aj v dnešnom vnímaní ľudí. Je to najmä preto, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dochádza k veľmi osobnému až dôvernému vzťahu (avšak nie k priamemu právnemu vzťahu) medzi pacientom a lekárom, a taktiež priama osobná – odborná aj etická – zodpovednosť lekára je značná. Právna konštrukcia poskytovateľa má, samozrejme, svoje opodstatnenie. Nie je predstaviteľné, aby pacient pri dnešnom rozsahu a komplexnosti zdravotnej starostlivosti musel vstupovať do samostatných dvojstranných (právnych) vzťahov so všetkými lekármi (a inými zdravotníckymi pracovníkmi), ktorí mu budú napr. v nemocnici poskytovať jednotlivé zdravotnícke výkony; a je pritom nepodstatné, či uvažujeme o vzťahoch verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej povahy.

Právna konštrukcia poskytovateľa naberá na dôležitosti práve v prostredí, kde sa presadzuje tendencia posúvať poskytovanie zdravotnej starostlivosti:

  1. z povahy verejnoprávnej, ke­dy poskytovateľ – zdravotnícke zariadenie je v pozícii správneho orgánu, teda ako právnická alebo fyzická osoba, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy; takže nie je rovné, ale nadradené – autoritatívne postavenie správneho orgánu voči účastníkovi (pacientovi) pri verejnoprávnych vzťahoch v prospech
  2. súkromnoprávnych vzťahov, keď poskytovateľ je považovaný za subjekt súkromného práva a z toho vyplýva aj rovné postavenie oboch strán vzťahu (poskytovateľ – pacient), až do sféry
  3. dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov s faktickou preferenciou práv spotrebite­ľa (pacienta).

Dávam do pozornosti najprv pojem klient – jedným z jeho pôvodných významov je chránenec. [4, s. 416] Právne úpravy poznajú viaceré druhy klientov – klientov právnych služieb, sociálnych služieb, finančných služieb, a pod. Ak pre ilustráciu budeme vychádzať zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. (ďalej len „zákon o advokácii“), v zmysle tohto zákona advokát ako poskytovateľ právnych služieb ochraňuje práva a záujmy svojich klientov. Na tomto príklade možno pozorovať, že v prípade klienta ide o osobu, ktorá potrebuje, žiada určitú ochranu či starostlivosť, a to právnu, sociálnu alebo napr. aj zdravotnú. Myslím, že nie je žiaden dôvod odmietnuť výrok, že „pacient je klientom“. Práve naopak – v rámci celej množiny klientov – chránencov, existuje istá podmnožina klientov, ktorí vyžadujú ochranu a starostlivosť v prípade zdravotných udalostí, a títo klienti sa nazývajú osobitným názvom – pacienti – teda z latinčiny trpiaci, ale aj trpezliví. [4, s. 442]

Teraz si však položme dôležitejšiu otázku: „Je pacient (trpiaci) naozaj spotrebiteľom (konzumentom)?“ Myslím, že odpoveď až taká jednoznačná nie je. Ak vezmeme do úvahy právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, je to zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a najmä § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Právna úprava (vo vzťahu k predmetu tohto príspevku) pod spotrebiteľom rozumie fyzickú osobu,

  1. ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre osobnú potrebu [§ 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa],
  2. ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka); spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby – vtedy môže byť označený aj ako predajca. Aspotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba u

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály