Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

Vplyv duševnej poruchy na uzavretie manželstva v slovenskom právnom poriadku

Dátum: Rubrika: Právo

Od júla 2016 nie je podľa slovenského právneho poriadku už možné pozbaviť osobu spôsobilosti na právne úkony. Možné je len obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a to podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v z. n. p.

V súvislosti s touto zmenou, nedošlo k zmene formulácie v hmotnoprávnych predpisoch, a tak aj v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) máme stále zmienku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony ako o prekážke platnosti manželstva, keďže rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony pred rokom 2016 neboli pretransformované na rozhodnutia obmedzujúce spôsobilosť. Prekážkou platnosti manželstva je tak v súčasnosti podľa § 12 zákona o rodine [1] pozbavenie spôsobilosti na právne úkony pre neprechodnú duševnú poruchu u osôb, ktoré boli spôsobilosti pozbavené pred 1. júlom 2016, obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre neprechodnú duševnú chorobu alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, ak súd rozhodol, že takáto osoba nie je spôsobilá na uzavretie manželstva a taká duševná porucha, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a zdravotný stav v jej dôsledku nie je zlučiteľný s účelom manželstva.

Pojem duševnej poruchy definuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ako širokú škálu problémov s rôznymi symptómami, najčastejšie charakterizovanú ako kombináciu neobvyklých myšlienok, emócií, správania sa a vzťahov s inými, ktoré však môžu byť úspešne liečené. V definícii príkladmo uvádza schizofréniu, depresiu, duševnú zaostalosť a poruchy v dôsledku užívania drog. Pojem duševná porucha je teda evidentne širší a jeho používanie v právnom poriadku je vhodnejšie ako jeho varianty používané v minulosti. Prvý kodifikovaný manželskoprávny predpis na našom území (zákonný článok XXXI/1894 o manželskom práve) používal pojmy choromyseľnosť a taká hluchonemosť, v ktorej sa (osoba) ani znakmi dorozumieť nemôže. Ďalšia rodinnoprávna kodifikácia, zákon o rodinnom práve č. 265/1949 Zb., používala pojem duševná porucha a nedostatočný duševný vývin. Od roku 1963 sa pojmoslovie rodinnoprávneho predpisu (zákon o rodine č. 94/1963 Zb.) ustálilo na najširšom pojme duševná porucha, ktorý zahŕňa duševné choroby aj iné odchýlky, ktorých príčiny a presne stanovený typický vývoj nie sú definované. Pojmoslovie v domácom právnom poriadku reflektovalo vývoj na európskej úrovni, kde Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950) používal pojem „duševne chorá osoba“ a Európsky súd pre ľudské práva pojmy „mentálne hendikepovaný“, „duševná choroba“ a následne „duševná porucha“. V relatívne nedávnom a významnom prípade Alajos Kiss proti Maďarsku (2010) sa pojmoslovie ustálilo dokonca na „duševnej nespôsobilosti“ (disability) [2] a tento pojem používa aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. [3] Ide o právne pomenovanie medicínskeho pojmu duševná porucha chápaného v súlade s medzinárodne akceptovanými štandardmi, v Európe najmä ICD-10 medzivládnej organizácie WHO. Účinnú slovenskú verziu medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) sprístupňuje Národné centrum zdravotníckych informácií, pričom „duševným poruchám a poruchám správania“ je venovaná kapitola V. Obsahom sú „organické duševné poruchy vrátane symptomatických (mozgová dysfunkcia, napr. demencia, amnézia či delírium a i. v dôsledku choroby, úrazu alebo iného poškodenia mozgu), poruchy psychiky správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok, schizofrénia a schizotypové poruchy, ako aj poruchy s bludmi, afektívne poruchy (depresia, mánia), neurotické a stresom podmienené, ako aj somatoformné poruchy (napr. fóbicko-anxiózne, obsesívno-kompulzívne, hypochondria a i.), poruchy správania spojené s telesnými poruchami a faktormi (napr. poruchy prijímania potravy, neorganické poruchy spánku či sexuálnej dysfunkcie a i.), poruchy osobnosti a správania dospelých (napr. patologické hráčstvo, pyrománia, kleptománia, poruchy sexuálneho zamerania ako pedofília či fetišizmus a i.), duševná zaostalosť – mentálna retardácia, poruchy psychického vývinu (napr. autizmus a i.), poruchy správania a emotivity so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania (napr. socializovaná porucha správania) a bližšie neurčené duševné poruchy.“ [4] Podľa zákona o rodine však atribútom takejto psychickej choroby musí byť vplyv na spôsobilosť právne konať, osobitne uzavrieť manželstvo.

WHO v júni 2018 rozhodla o potrebe poopraviť štandard medzinárodnej klasifikácie chorôb, pričom nový manuál má byť účinný od roku 2022 (ICD-11). Z hľadiska duševných porúch bolo dôležité rozhodnutie ohľadom transsexualizmu, ktorý je v súčasnosti klasifikovaný ako duševná porucha, ale v novom výpočte mentálnych porúch chýba. Dôvodom má byť odstránenie bariér, zabránenie stigmatizácii a prístupu zrovnateľnému k homosexualite v minulosti (v ICD-10 do roku 1992), a to, že bola považovaná za „liečiteľnú a vyliečiteľnú.“ Transsexualizmus nemá byť však, na rozdiel od homosexuality, vyňatý z celkového zoznamu chorôb, pretože by to spôsobilo problémy s výskumom, poistením, a teda preplácaním najčastejšie hormonálnej liečby. O jeho kategorizácii v rámci medzinárodnej klasifikácie sa však vedú diskusie. Naopak, do zoznamu má byť pridaná napr. závislosť od hrania videohier a digitálnych hier. [5]

Definícia „duševnej nespôsobilosti“ v slovenskom právnom poriadku chýba. O zákaze diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia sa zmieňuje zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), ktorý spresňuje, že „za diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím,“ zákon sa však osobitne venuje zásade rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťah

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály