RUBRIKA: Ekonomika a manažment

zoradiť výsledky podľa:

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru

Číslo:
Vydanie: 4/2016
Ročník: 2016

Hodnotenie:

Skončenie pracovného pomeru predstavuje z pohľadu pracovného práva proces vyznačujúci sa viacerými formálnymi a obsahovými náležitosťami, ktorých dodržanie má bezprostredný vplyv na platnosť predmetného právneho úkonu. Nedostatočná právna úprava však vytvára v praxi viaceré sporné situácie, ktoré zneisťujú subjekty pracovnoprávneho vzťahu a následne sa premietnu do vzniku ďalších nákladov spojených s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru (napr. náhrady mzdy zamestnanca, nezabezpečenie výrobného procesu zo strany zamestnanca a pod.).

Vplyv štrajkov lekárov na úmrtnosť pacientov

Dátum:
Autor: (JG)

Číslo:
Vydanie: 3/2016
Ročník: 2016

Hodnotenie:

V časopise British Medical Journal bola uverejnená štúdia vedcov z Harvard Medical School a Brigham and Women‘s Hospital (Boston, USA), ktorá sa zaoberala analýzou protestných akcií lekárov v rozvinutých krajinách a ich vplyvu na úmrtnosť pacientov. Ako vedci z uvedených inštitúcií uvádzajú vo svojom výskume – úmrtnosť zostala približne na rovnakej úrovni alebo poklesla pri všetkých doterajších lekárskych štrajkoch, ktoré boli v rámci výskumu analyzované. Avšak súčasne dodávajú, že by tieto akcie mali byť organizované takým spôsobom, aby nebola ohrozená bezpečnosť pacientov.

Peňažné a nepeňažné plnenia prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

Dátum:
Autor: Ing. Lucia Vanková

Číslo:
Vydanie: 2/2016
Ročník: 2016

Hodnotenie:

Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) publikovanou pod č. 253/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. 1. 2016 ku komplexnejšej úprave peňažných a nepeňažných plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov. Úpravy tejto problematiky vyplynuli z praxe a riešia nejednoznačné, prípadne nedostatočne upravené situácie v tejto oblasti tak, aby zabezpečili právnu istotu pre dotknutých daňovníkov.

Oslobodenie poskytovania zdravotnej starostlivosti od DPH (II.)

Číslo:
Vydanie: 1/2016
Ročník: 2016

Hodnotenie:

V tomto čísle uverejňujeme pokračovanie článku k uplatňovaniu § 29 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), podľa ktorého je od dane oslobodené poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu a tovary a služby s ňou priamo súvisiace, ak sú poskytované týmito štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami.

Motorové vozidlo ako predmet zodpovednosti zamestnanca pri výkone práce

Číslo:
Vydanie: 1/2016
Ročník: 2016

Hodnotenie:

Pretrvávajúce nejasnosti ohľadne predmetov, ktoré môžu byť zverené zamestnancovi na základe dohody o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len ako „ZP“), spôsobujú v praxi pravidelne spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Oslobodenie poskytovania zdravotnej starostlivosti od DPH (I.)

Číslo:
Vydanie: 12/2015
Ročník: 2015

Hodnotenie:

Podľa § 29 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je od dane oslobodené poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu a tovary a služby s ňou priamo súvisiace, ak sú poskytované týmito štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami.

K novele zákona o verejnom obstarávaní

Dátum:
Autor: JUDr. Juraj Tkáč

Číslo:
Vydanie: 11/2015
Ročník: 2015

Hodnotenie:

Predmetom tohto príspevku je predstavenie novely zákona o verejnom obstarávaní č. 252/2015 Z. z. Uvedená novela má za cieľ zabrániť účasti schránkovým firmám, resp. firmám s nejasnou majetkovou štruktúrou verejného obstarávania. Zákaz účasti schránkových firiem sa však týka len verejného obstarávania, a nejde o komplexný zákaz účasti schránkových firiem pri využívaní verejných zdrojov (čerpanie rôznych investičných stimulov, dotácií a pod.) Novela zavádza aj právomoc Úradu pre verejné obstarávanie zisťovať si údaje o skutočných konečných užívateľoch (napr. formou žiadostí od bánk, ktoré musia odhaliť finančné toky), pričom ak sa preukáže, že uchádzač uviedol nepravdivého konečného užívateľa výhod, Úrad takémuto uchádzačovi uloží pokutu a zároveň rozhodne o zákaze účasti takéhoto uchádzača. Taktiež, ak sa zistí, že údaje o konečnom užívateľovi neboli pravdivé, verejný obstarávateľ má možnosť vypovedať zmluvu s takýmto uchádzačom.

Neziskové organizácie poskytujúce zdravotnú starostlivosť

Číslo:
Vydanie: 10/2015
Ročník: 2015

Hodnotenie:

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v Slovenskej republike pomerne prísne regulované. Slovenský právny poriadok pripúšťa poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo viacerých formách a rôznymi právnymi subjektmi. Medzi najčastejšie využívané typy právnických osôb v rámci nemocníc na Slovensku patria akciové spoločnosti, neziskové organizácie a príspevkové organizácie. V článku upriamime pozornosť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti tými subjektmi, ktoré majú právny status neziskových organizácií.

Aplikačné nedostatky nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času v praxi

Dátum:
Autor: JUDr. Marek Švec, PhD.

Číslo:
Vydanie: 9/2015
Ročník: 2015

Hodnotenie:

V nadväznosti na článok, uverejnený v predchádzajúcom čísle časopisu, ktorý sa dotýkal výkladu rovnomerného a nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času a podmienok ich zavedenia, sa v ďalšom článku venujeme aktuálnym aplikačným problémom vznikajúcim najmä pri uplatňovaní nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. V tomto ohľade tak predstavujú súčasné aplikačné problémy najmä výpočet a čerpanie dovolenky, resp. nariaďovanie dovolenky v okamihu nenaplnenia fondu pracovného času zamestnanca.

Miera úmrtnosti súvisí so sociálno-ekonomickou depriváciou

Dátum:
Autor: (JG)

Číslo:
Vydanie: 7-8/2015
Ročník: 2015

Hodnotenie:

Už mnoho rokov si vedecká komunita dáva otázku, či je miera úmrtnosti závislá od sociálno-ekonomických rozdielov vyskytujúcich sa v rámci každej populácie. Nedávno sa objavili prvé výsledky z novej štúdie INEQ-CITIES, ktorá skúmala uvedenú problematiku v 15 európskych mestách. Nie je prekvapením, že prišla k záveru, že vyššia miera chudoby je spojená s vyššou mierou úmrtnosti a zistila aj značné rozdiely medzi jednotlivými skúmanými geografickými oblasťami. Štúdia analyzovala vplyv sociálno-ekonomickej deprivácie na úmrtnosť u niekoľkých hlavných ochorení v európskych mestách v rôznych geografických častiach Európy v rokoch 2000 až 2008. Išlo o Amsterdam, Barcelonu, Bratislavu, Brusel, Budapešť, Helsinki, Lisabon, Londýn, Madrid, Prahu, Rotterdam, Štokholm, Turín a Zürich.