RUBRIKA: Očami lekára

Virtuálne medicínske poradenstvo je služba, ktorej hlavným cieľom je poskytovanie kvalifikovaných medicínskych rád virtuálnym pacientom – klientom virtuálnych medicínskych poradní pomocou informačno-technických prostriedkov, ktoré na komunikáciu využívajú internet. Je súčasťou tzv. dištančného medicínskeho poradenstva a v širšom zmysle slova aj telemedicíny.

Práca s ľuďmi je vraj jednou z najťažších a najzodpovednejších, ale aj najstresujúcejších činností a práca lekára je však o to ťažšia, že pracuje s chorými ľuďmi, ktorí na vonkajšie podnety reagujú oveľa citlivejšie ako zdraví jedinci. Navyše lekár pracuje s ľuďmi z rôznych vekových a sociálnych skupín, ktorým sa musí maximálne prispôsobiť a pri komunikácii s nimi nastaviť svoje správanie a vyjadrovanie tak, aby mu porozumel rovnako robotník, ako aj univerzitný profesor, dieťa, či adolescent, ako aj dospelý, rovnako zmyslovo, či duševne hendikepovaný, ako aj „zdravý – nemocný“. Hoci existujú isté všeobecné pravidlá komunikácie s pacientom, kontakt s ním musí byť vždy prísne individuálny.

Každé zdravotnícke zariadenie spracováva osobné údaje, a teda musí mať podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), vypracovaný bezpečnostný projekt. Vzhľadom na elektronické spracovávanie osobných údajov vo väčšine slovenských ambulancií je tento projekt o to náročnejší, že treba chrániť nielen papierovú, ale predovšetkým elektronickú dokumentáciu, a to nielen zdravotnícku, ale aj dokumentáciu s osobnými údajmi zamestnancov ambulancie.

V záverečnej časti seriálu sa budem venovať niektorým ustanoveniam zákonov, ktoré upravujú vzťahy medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jej prijímateľom – pacientom a inštitúciou, ktorá by to všetko mala financovať, teda zdravotnou poisťovňou.

Problémy v slovenskej zdravotníckej legislatíve vznikajú prakticky v každom bode jej prípravy až po kontrolu účinnosti legislatívnej normy v praxi. V minulom vydaní časopisu sme sa začali venovať zdravotníckym zákonom z pohľadu problémových oblastí, nachádzajúcich sa v týchto predpisoch.

Ak má nejaká civilizovaná spoločnosť riadne fungovať, musí sa riadiť istými pravidlami a právnymi normami. Citujúc jedného múdreho právnika: „Aj nevydarené zákony treba dodržiavať, inak by vznikol právny chaos“.

Od 1. apríla 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek (ďalej len „zákon o minimálnych mzdových nárokoch“), ktorý už v čase prípravy vyvolal množstvo protichodných reakcii. Kým jeho prívrženci tvrdili, že peňazí na jeho realizáciu je v systéme dostatok, oponenti boli opatrnejší a obávali sa presne toho, k čomu nakoniec došlo.

Na otázky, týkajúce sa postavenia lekára – špecialistu v systéme zdravotnej starostlivosti v súčasnosti, odpovedal MUDr. Andrej Janco – prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov (SLÚŠ).

Pacient v liečebno-preventívnej starostlivosti je prijímateľ zdravotníckych služieb, ktoré sú väčšinou hradené z jeho zdravotného poistenia. Bez ohľadu na to, či si poistné platí sám, odvádza ho za neho zamestnávateľ, alebo platí štát, s týmito finančnými prostriedkami je potrebné nakladať zodpovedne a efektívne.

Ešte nikdy nebolo slovenské zdravotníctvo tak blízko ku kolapsu, ako v týchto dňoch. Čo tomu predchádzalo, a prečo práve teraz? Dalo sa im predísť? Bolo v silách tejto vlády a Ministerstva zdravotníctva SR riešiť nahromadené problémy aspoň do takej miery, aby nedošlo k protestom? Na tieto otázky sa autor pokúsi odpovedať analýzou problémov, ktoré k tejto situácii viedli, na ktoré poukazovali kompetentní aj laici a nedokázal ich vyriešiť ani súčasný minister zdravotníctva, ba ani jeho predchodcovia.