AUTOR: Lenka Jánošíková

Po legalizácii eutanázie a asistovanej samovraždy holandskou vládou v roku 2002 sa zistilo, že počet prípadov sa v roku 2005 znížil. Aj keď frekvencia eutanázie a asistovanej samovraždy v Holandsku vzrástla medzi rokmi 2005 a 2010 (zrejme vďaka nárastu žiadostí pacientov o eutanáziu alebo asistovanú samovraždu), pokles prípadov v roku 2005 znamená, že úroveň eutanázie a asistovanej samovraždy bola v roku 2010 porovnateľná s tou, ktorá bola v roku 2002, tzn. predtým, ako bol holandský zákon o eutanázii implementovaný.

Nedávno sa v správach objavili dva prípady, kedy svedok Jehovov odmietol transfúziu krvi. V prvom prípade išlo o 22 - ročného muž z Veľkej Británie, ktorý trpel kosáčikovitou anémiou, a na následky ktorej zomrel a v druhom prípade o 4 - ročné dievčatko z Austrálie, ktoré žije, len vďaka príkazu súdu o poskytnutie transfúzie.

Tlak na lekárov, aby viac používali informačné technológie (IT) a kládli väčší dôraz na informátorov, je kľúčom k úspechu pre jednu z najlepších nemocníc v Dánsku. Zatiaľ čo v mnohých európskych krajinách sa vykonáva politika znižovania stavov administratívy vo verejnej správe, v jednej z dánskych nemocníc pracujú efektívnejšie s lepším využitím pomocného personálu.

Malo by byť „odstránenie“ plodu s Downovým syndrómom považované za základné ľudské právo? Práve takouto otázkou sa v súčasnosti zaoberá Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Krūzmane vs. Lotyšsko. Matka dievčaťa s Downovým syndrómom tvrdí, že jej odmietli vykonať skríningový test počas tehotenstva v roku 2001 a prehlasuje, že takýto test je nevyhnutným elementom prenatálnej starostlivosti a jeho výkon je garantovaný základným právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktorý v sebe zahŕňa aj právo rozhodnúť o potrate svojho nenarodeného dieťaťa zo zdravotných dôvodov.