Vyhľadávanie v aktualitách
Aktuality
Akčný plán pre lepší manažment hypertenzie
Kategória: Spravodajstvo Autor/i: Ministerstvo zdravotníctva SR
Boj proti hypertenzii si vyžaduje Akčný plán, ktorého cieľom je zlepšiť manažment tohto civilizačného ochorenia v slovenskej populácii, kde každý druhý obyvateľ trpí touto diagnózou. Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s kľúčovými medicínskymi odborníkmi vypracovali konkrétny plán aktivít pre roky 2025 a 2026, pre systematický manažment tohto ochorenia na Slovensku. Hypertenzia, teda vysoký krvný tlak, je najčastejším civilizačným ochorením. Na Slovensku je 1,35 milióna pacientov diagnostikovaných a liečených na vysoký krvný tlak, odhaduje sa však, že celkovo trpia hypertenziou viac ako 2 milióny obyvateľov.
Odborníci odhadujú, že zvýšený krvný tlak má každý druhý Slovák. Neliečený vysoký krvný tlak predstavuje riziko závažných komplikácií, ako sú infarkt myokardu, cievne mozgové príhody, poškodenie zraku, obličiek, či zlyhanie srdca. Liečba následkov neliečeného vysokého krvného tlaku zaťažuje významne aj štát. Hospitalizácia pacienta po infarkte myokardu stojí približne 8-tisíc eur. Prevencia je aj v tomto prípade lacnejšia ako liečba zdravotných komplikácií súvisiacich s neliečenou hypertenziou.
Vysoký krvný tlak patrí medzi najčastejšie diagnózy liečené v ambulanciách všeobecných lekárov, internistov či kardiológov. Ide o tzv. tichého zabijaka, ktorý dlhodobo poškodzuje srdce, cievy, obličky či mozog, zrak, sexuálne funkcie, a často bez akýchkoľvek príznakov. „Hypertenzia je najvýznamnejší, jednoducho diagnostikovateľný, dobre kontrolovateľný rizikový faktor celého spektra kardiovaskulárnych ochorení. Je paradoxné ,že napriek tomu sa zdá, že je podceňovaná pacientmi, lekármi, ako aj samotným nastavením systému,“ hovorí doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., FESC, FHFA, prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a NÚSCH.
Hypertenzia teda nie je len zdravotným problémom jednotlivca, ale aj celospoločenským ekonomickým bremenom štátu. „V roku 2022 bolo na Slovensku hospitalizovaných viac ako 14 700 pacientov s infarktom myokardu. Náklady na jedného pacienta v akútnej fáze predstavujú približne 8 000 eur, čo znamená, že len táto diagnóza stála verejné zdravotné poistenie takmer 120 miliónov eur. Pri cievnej mozgovej príhode sú náklady podobne vysoké – viac ako 6 000 eur na jedného hospitalizovaného. Ide pritom o následky chronických ochorení, ako je hypertenzia, ktoré sú preventabilné, včas diagnostikovateľné a efektívne liečiteľné v rámci ambulantnej starostlivosti. Ak by sme vedeli lepšie manažovať kardiovaskulárne riziká na úrovni primárnej starostlivosti, veľkú časť týchto nákladov by sme mohli ušetriť. Prevencia vysokého krvného tlaku a včasné nasadenie liečby dnes stoja zlomok toho, čo nás stojí následná liečba. Vysoké výdavky na akútnu starostlivosť sú tak zároveň výpoveďou o významnej potrebe posilniť náš aktuálny systém prevencie,“ približuje Ing. Michal Štofko, PhD., štátny tajomník MZ SR.
Liečba následkov hypertenzie, infarkty myokardu, cievne mozgové príhody, dlhodobá farmakologická liečba či rehabilitácie stojí zdravotné poisťovne a štát milióny eur ročne. Ešte vyššie sú však nepriame výdavky: strata pracovnej schopnosti, predčasné dôchodky, častá práceneschopnosť, znížená produktivita, ale aj náklady príbuzných na starostlivosť či celkové zníženie kvality života. „Dlhodobý asymptomatický priebeh hypertenzie významne prispieva k jej poddiagnostikovaniu, čo následne vedie k oneskorenej terapeutickej intervencii. Perzistujúce zvýšené hodnoty krvného tlaku spôsobujú mechanické preťaženie cievnej steny, čo vedie k funkčným a štrukturálnym zmenám v cieľových orgánoch, predovšetkým v srdci, mozgu, obličkách a periférnom cievnom systéme. V manažmente hypertenzie zohráva kľúčovú úlohu úprava životného štýlu a dôraz na edukáciu pacientov. Včasná intervencia zameraná na zmenu životosprávy predstavuje efektívny nástroj na zníženie globálnej záťaže spätej s hypertenziou a jej komplikáciami. S ohľadom na regionálne rozdiely je dôležité implementovať cielené intervencie, pričom nezanedbateľnú úlohu zohrávajú aj sociálno-ekonomické faktory, ako nízka zdravotná gramotnosť, nedostatočná prevencia a kultúrne nerovnosti,“ hovorí Mgr. Veronika Lane Rybanská, D. Phil., riaditeľka Odboru analýz - Inštitút zdravotných analýz MZ SR.
Stačí pritom málo - pravidelné meranie krvného tlaku, zmena životného štýlu, včasné nasadenie liečby a dobrá spolupráca - adherencia pacienta. Prevencia a včasná diagnostika sú preto nielen medicínsky, ale aj ekonomicky najvýhodnejšie riešenie. Slovensko sa preto aj tento rok zapája do celosvetovej skríningovej kampane May Measurement Month (MMM), v rámci ktorej budú od 1. mája do 31. júla dobrovoľníci po celom svete merať krvný tlak obyvateľom miest a obcí. „Všetci účastníci odídu s informáciou o svojej hodnote krvného tlaku, pričom osobám s diagnostikovanou hypertenziou poskytneme odporúčania pre ďalší postup. V roku 2024 výsledky tejto iniciatívy na Slovensku potvrdili, že každý šiesty dospelý, ktorý sa ešte nelieči na hypertenziu, si nie je vedomý svojho ochorenia a hodnôt tlaku nad 140/90 mm Hg. Zároveň, každá tretia osoba už liečená na hypertenziu nemala svoj krvný tlak účinne kontrolovaný. Tieto štatistiky chceme zmeniť aj prostredníctvom Akčného plánu, ktorý sme pripravili v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR,“ vysvetľuje MUDr. Anna Vachulová, PhD., viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SLS a koordinátorka MMM projektu na Slovensku.
Dobrou správou však je, že mnohým komplikáciám možno predísť – pravidelným meraním tlaku krvi, zdravou stravou, pohybom a v prípade potreby aj pravidelným užívaním liečby predpísanej lekárom. Hypertenzia síce neodznie sama, no pri správnom prístupe sa dá veľmi dobre zvládnuť, a to predovšetkým elimináciou rizikových faktorov. „Patrí medzi ne nadváha, nedostatok pohybu, nadmerný príjem soli a alkoholu, fajčenie. Zmysluplná prevencia spočíva v drobných, no pravidelných rozhodnutiach – v tom, čo jeme, ako sa hýbeme, ako zvládame stres a či si nájdeme čas na kontrolu vlastného zdravia.“ uzatvára MUDr. Etela Janeková, PhD., hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Archív článkov
Najnovšie publikácie
