Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Domáce pôrody v medicínskom a právnom kontexte
Dátum: Rubrika: Právo
Technický pokrok a s ním vedno aj veľké zmeny smerom k inštitucionalizácii v systéme zdravotnej starostlivosti po 2. svetovej vojne prispeli k tomu, že sa aj pôrody presunuli z dôverného domáceho prostredia do nemocníc, kde ženy rodili pod dohľadom prevažne mužských lekárov. V ostatných rokoch sme skôr svedkami opačného trendu, smerujúcemu k alternatívnemu prístupu k životu ako takému. To spoločne s posilnenou autonómiou žien rozhodovať sa o otázkach svojej tehotnosti, pôrodu a starostlivosti o dieťa vedie k hľadaniu optimálnych riešení, no práve domáci pôrod môže byť stále veľmi kontroverznou otázkou. Okrem toho treba vziať do úvahy geopolitické súvislosti a celkové možnosti zdravotného systému, ako aj zložitosť problematiky zdravotnej starostlivosti vrátane relatívnych rizík nemocničných a domácich pôrodov.
Hľadanie rovnováhy medzi záujmami matky a jej dieťaťa, ktoré by mali byť súladné so záujmami spoločnosti na zachovaní zdravia, tak rodičky, ako aj dieťaťa, vyžadujú niekedy náročné odborné posúdenie. Nemožno však opomenúť ani vopred nepredvídateľnú mieru individuálnych rizík a nezanedbateľné percentá prípadov, ktoré si pri domácom pôrode vyžadujú urgentný prevoz do nemocnice.
História a charakteristika domácich pôrodov
Domáci pôrod predstavuje pôrod, ktorý sa odohráva v domácom prostredí a nie v zdravotnom zariadení, nemocnici alebo pôrodnom centre. Môže byť vedený pôrodnou asistentkou alebo laikom so skúsenosťami s vedením domácich pôrodov. Domáci pôrod bol až do nástupu modernej medicíny
de facto
jediným spôsobom pôrodu.Do začiatku 20. storočia nebol pre ženy napriek niekoľkým pokrokom pôrod stále bezpečný, keďže u mnohých žien pôrod prirodzenou cestou nemohol prebehnúť v žiadnom prípade, pretože bola veľmi rozšírená rachitída, ktorá spôsobovala významné deformácie panvy. Smrť matiek zasiahla všetky spoločenské vrstvy a jedno z 200 tehotenstiev skončilo smrťou rodičky. V pôrodniciach však bola úmrtnosť často oveľa vyššia. Vo veľkých európskych mestách boli v polovici 18. storočia založené pôrodnice s pôrodníkmi a vyškolenými pôrodnými asistentkami, ktorí sa starali o rodičky. V týchto pôrodniciach často zúrili epidémie horúčiek šestonedielok, počas ktorých dosahovala úmrtnosť šestonedielok 2 až 8 na 100 pôrodov - čo bol približne 10-násobok úmrtnosti v domácom prostredí. Až po objavoch Semmelweissa a Listera, asepsy a antisepsy sa podarilo dramaticky znížiť úmrtia na horúčku šestonedielok.
[1]
Od polovice 20. storočia už rodila väčšina žien žijúcich v rozvinutých krajinách v nemocniciach.
[2]
Naopak, v rozvojových krajinách rodičky zväčša stále nemajú inú možnosť, ako rodiť doma, vzhľadom na sťažený prístup k pôrodníckej starostlivosti.
[3]
Nemocnica poskytuje pre rodiacu ženu bezpečné prostredie vďaka možnosti okamžite multidisciplinárne zasiahnuť v prípade komplikácií.
[4]
Podľa WHO sa dá pôrod definovať ako normálny, fyziologický len retrospektívne, teda po pôrode.
[5]
To znamená, že aj keď ženy môžu rodiť bez potreby lekárskej starostlivosti, nie je možné vopred identifikovať rodičky a novorodencov, ktorí počas pôrodu budú vyžadovať nejakú intervenciu. Všeobecne potrebujú lekársku pomoc pri pôrode 2 z 10 rodičiek. Pre všetky ženy je preto najbezpečnejšie porodiť v nemocnici plne vybavenej modernými technológiami a zdravotníkmi, ktorí dokážu identifikovať riziká a v prípade potreby adekvátne zasiahnuť.Kritické komplikácie sa vyskytujú aj u žien s nízkorizikovým tehotenstvom, i keď s oveľa nižšou frekvenciou. V mnohých prípadoch môžu byť novorodenci zachránení rýchlym pôrodom. Medzi kritické a nepredikovateľné komplikácie nízkorizikových pôrodov patrí abrupcia placenty, prolaps pupočníka, dystokia ramienok či pokles srdcovej frekvencie plodu.
[6]
V minulosti sa viaceré lekárske organizácie verejne vyjadrili odmietnutím procedúr domáceho pôrodu. Americká asociácia pôrodníkov a gynekológov a Americká lekárska asociácia vyslovili niekoľko obáv ohľadom domácich pôrodov, najmä z nedostatku zdravotníckeho vybavenia alebo nedostatočných lekárskych znalostí.
[7]
V roku 2008 Americká lekárska asociácia prijala rezolúciu volajúcu po prijatí takej legislatívy, ktorá bude vyžadovať všetky pôrody v zdravotníckom zariadení.
[8]
Ak sa pozrieme na incidenciu pôrodov v domácom prostredí, hodnota mediánu v rámci krajín EÚ je 0,3. Krajinou s najvyšším percentom na 100 000 obyvateľov je Holandsko. Súčasne sa tam drží neonatálna mortalita v priemere na úrovni 0,35 %, čo predstavuje 600 úmrtí novorodencov ročne. Tento poznatok si možno vysvetliť tak, že ide o vysoko kvalifikovaný prístup k domácim pôrodom, ako aj skutočnosťou, že nemocničná starostlivosť o matky je na vysokej úrovni, čo indikuje aj fakt, že sú bez meškania ihneď po pôrode v domácom prostredí privezené spolu s dieťaťom do zdravotníckeho zariadenia.
[9]
Pre úspešnosť tejto voľby podmienok pôrodu je totiž nevyhnutné, aby bola zachovaná možnosť okamžitého rozhodovania, pričom k dispozícii musí byť aj vopred dohodnutý prevoz do najbližšej nemocnice, ak vznikne akútna potreba v súvislosti s matkou alebo dieťaťom.
[10]
Právna úprava domácich pôrodov a ich evidencia
Domáce pôrody sú legislatívne upravené ani nie v polovici členských štátov Rady Európy. V týchto krajinách nie je právo na domáce pôrody nikdy absolútne a vždy závisí od splnenia určitých podmienok. Iba v 15 krajinách sú domáce pôrody plne hradené zo zdravotného poistenia. V 23 členských štátoch Rady Európy je však otázka domácich pôrodov vnútroštátnou legislatívou upravená nedostatočne alebo vôbec. V niektorých z týchto krajín sa síce domáce pôrody odohrávajú, avšak v právnom vákuu a bez krytia verejného zdravotného poistenia.
[11]
NCZI definuje pôrod mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia
(partus extramuralis)
ako
„pôrod novorodenca [...] bez ohľadu na to, či k pôrodu placenty došlo v ústavnom zdravotníckom zariadení alebo mimo neho“
. V rámci hlásenia NCZI nesleduje dôvod, prečo k pôrodu mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia došlo. Z tohto údaja tak nie je možné zistiť presný počet plánovaných domácich pôrodov vzhľadom na to, že do tejto kategórie spadajú aj tzv. prekotné pôrody, počas ktorých žena plánovala pôrod v zdravotníckom zariadení, ale do zariadenia prísť nestihla. Špecifické údaje o plánovaných domácich pôrodoch teda NCZI nezbiera.
[12]
Vo vzťahu k nášmu systému rýchlej zdravotnej pomoci si len ťažšie vieme predstaviť, ako by mohol systém domácich pôrodov fungovať. Ako dokumentujeme na kazuistike, nie zriedka ide o život alebo vážne poškodenie zdravia. Ustanovenie § 13 a nasl. zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov predpokladá, že dieťa sa nemuselo narodiť v zdravotníckom zariadení, oznamovacia povinnosť o narodení potom spočíva na jednom z rodičov.
Podľa ZoZS aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode je vnímaná ako neodkladná starostlivosť. Pritom v celom zákone nie je výslovná zmienka o domácich pôrodoch. Podľa § 9 ods. 9 ZoZS sa spresňujú náležitosti prepúšťacej správy, ak ide o dieťa, ktoré sa prepúšťa do domáceho prostredia, ako aj povinnosti ošetrujúcej sestry alebo ošetrujúcej pôrodnej asistentky a tzv. ošetrovateľskej prepúšťacej správy (
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.