Domáce pôrody v medicínskom a právnom kontexte

Domáci pôrod predstavuje pôrod, ktorý sa odohráva v domácom prostredí a nie v zdravotnom zariadení, nemocnici alebo pôrodnom centre. Môže byť vedený pôrodnou asistentkou alebo laikom so skúsenosťami s vedením domácich pôrodov. Domáci pôrod bol až do nástupu modernej medicíny jediným spôsobom pôrodu.

Do začiatku 20. storočia nebol pre ženy napriek niekoľkým pokrokom pôrod stále bezpečný, keďže u mnohých žien pôrod prirodzenou cestou nemohol prebehnúť v žiadnom prípade, pretože bola veľmi rozšírená rachitída, ktorá spôsobovala významné deformácie panvy. Smrť matiek zasiahla všetky spoločenské vrstvy a jedno z 200 tehotenstiev skončilo smrťou rodičky. V pôrodniciach však bola úmrtnosť často oveľa vyššia. Vo veľkých európskych mestách boli v polovici 18. storočia založené pôrodnice s pôrodníkmi a vyškolenými pôrodnými asistentkami, ktorí sa starali o rodičky. V týchto pôrodniciach často zúrili epidémie horúčiek šestonedielok, počas ktorých dosahovala úmrtnosť šestonedielok 2 až 8 na 100 pôrodov - čo bol približne 10-násobok úmrtnosti v domácom prostredí. Až po objavoch Semmelweissa a Listera, asepsy a antisepsy sa podarilo dramaticky znížiť úmrtia na horúčku šestonedielok.

Od polovice 20. storočia už rodila väčšina žien žijúcich v rozvinutých krajinách v nemocniciach. Naopak, v rozvojových krajinách rodičky zväčša stále nemajú inú možnosť, ako rodiť doma, vzhľadom na sťažený prístup k pôrodníckej starostlivosti.

Nemocnica poskytuje pre rodiacu ženu bezpečné prostredie vďaka možnosti okamžite multidisciplinárne zasiahnuť v prípade komplikácií.

Podľa WHO sa dá pôrod definovať ako normálny, fyziologický len retrospektívne, teda po pôrode. To znamená, že aj keď ženy môžu rodiť bez potreby lekárskej starostlivosti, nie je možné vopred identifikovať rodičky a novorodencov, ktorí počas pôrodu budú vyžadovať nejakú intervenciu. Všeobecne potrebujú lekársku pomoc pri pôrode 2 z 10 rodičiek. Pre všetky ženy je preto najbezpečnejšie porodiť v nemocnici plne vybavenej modernými technológiami a zdravotníkmi, ktorí dokážu identifikovať riziká a v prípade potreby adekvátne zasiahnuť.

Kritické komplikácie sa vyskytujú aj u žien s nízkorizikovým tehotenstvom, i keď s oveľa nižšou frekvenciou. V mnohých prípadoch môžu byť novorodenci zachránení rýchlym pôrodom. Medzi kritické a nepredikovateľné komplikácie nízkorizikových pôrodov patrí abrupcia placenty, prolaps pupočníka, dystokia ramienok či pokles srdcovej frekvencie plodu.

V minulosti sa viaceré lekárske organizácie verejne vyjadrili odmietnutím procedúr domáceho pôrodu. Americká asociácia pôrodníkov a gynekológov a Americká lekárska asociácia vyslovili niekoľko obáv ohľadom domácich pôrodov, najmä z nedostatku zdravotníckeho vybavenia alebo nedostatočných lekárskych znalostí.

V roku 2008 Americká lekárska asociácia prijala rezolúciu volajúcu po prijatí takej legislatívy, ktorá bude vyžadovať všetky pôrody v zdravotníckom zariadení.

Ak sa pozrieme na incidenciu pôrodov v domácom prostredí, hodnota mediánu v rámci krajín EÚ je 0,3. Krajinou s najvyšším percentom na 100 000 obyvateľov je Holandsko. Súčasne sa tam drží neonatálna mortalita v priemere na úrovni 0,35 %, čo predstavuje 600 úmrtí novorodencov ročne. Tento poznatok si možno vysvetliť tak, že ide o vysoko kvalifikovaný prístup k domácim pôrodom, ako aj skutočnosťou, že nemocničná starostlivosť o matky je na vysokej úrovni, čo indikuje aj fakt, že sú bez meškania ihneď po pôrode v domácom prostredí privezené spolu s dieťaťom do zdravotníckeho zariadenia. Pre úspešnosť tejto voľby podmienok pôrodu je totiž nevyhnutné, aby bola zachovaná možnosť okamžitého rozhodovania, pričom k dispozícii musí byť aj vopred dohodnutý prevoz do najbližšej nemocnice, ak vznikne akútna potreba v súvislosti s matkou alebo dieťaťom.