Zneužitie dominantného postavenia v sektore online rezervácie vyšetrení vo Francúzsku

Obdobie digitalizácie a globalizácie ekonomiky prinieslo pre súťažné právo nové výzvy. Nové podmienky inovácie a technologických zmien menia súťaž na trhu na súťaž o trh. Prichádza k modifikácii spôsobu využitia tradičných nástrojov súťažného práva a základných cieľov súťažnej politiky. Tá má aj v digitálnej ére podporovať súťaž a inovácie slúžiace spotrebiteľom, preto základný rámec súťažného práva, zakotvený v čl. 101 a čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“ naďalej poskytuje dobrý a primerane flexibilný základ ochrany súťaže v digitálnej ére.

Zákaz zneužívania dominantného postavenia na trhu je klasickým inštitútom súťažného práva a je jedným zo základných inštrumentárií tzv. antitrustu - jeho právna úprava je zakotvená v čl. 102 ZFEÚ a analogickú úpravu obsahuje § 5 zákona č. 187/2021 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Právna úprava v ZFEÚ zakazuje „akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikmi,...ak sa tým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi“. Zákazová skutková podstata je teda naplnená, ak existuje dominantné postavenie, jeho zneužívanie a nepriaznivý vplyv na vnútorný obchod EÚ. Všeobecnú skutkovú podstatu dopĺňa ilustratívny výpočet foriem správania, v ktorých môže zneužitie dominantného postavenia spočívať.

Aplikačná prax vychádza z definície dominantného postavenia súdnou praxou: Európsky súdny dvor definuje dominantné postavenie ako hospodárske mocenské postavenie podniku, ktoré ho stavia do pozície zabrániť zachovaniu účinnej súťaže na relevantnom trhu, ktoré vytvára možnosť správať sa nezávisle voči súťažiteľom, odberateľom a napokon aj spotrebiteľom v značnom rozsahu.

Základným predpokladom na identifikáciu dominantného postavenia konkrétneho podniku je vymedzenie relevantného trhu z tovarového, priestorového a niekedy aj časového hľadiska. Na základe ekonomickej analýzy rôznych faktorov, ako sú vysoký podiel na trhu, aspekty ekonomickej sily podniku, sila najbližších konkurentov, bariéry vstupu na daný trh atď. možno potom konštatovať, že na vymedzenom relevantnom trhu existuje dominantné postavenie a nakoniec sa preukazuje jeho zneužitie.

Uvedené charakteristiky digitálneho prostredia vedú k vzniku veľkých digitálnych hráčov, ktorých je veľmi ťažké vytlačiť z dominantného postavenia, pričom dominantné digitálne spoločnosti majú silné podnety zapojiť sa do protisúťažného správania. Tieto faktory odôvodňujú úpravy spôsobu aplikácie súťažného práva a jeho zásahy smerujú veľmi často práve proti silným digitálnym hráčom a ich pokusom o zneužitie dominantného postavenia.

V porovnaní s tradičným trhovým prostredím v digitálnych podmienkach hranice nemusia byť úplne zreteľné, a navyše, podliehajú častým a aj prudkým zmenám. Istú úlohu môže zohrávať aj vzájomná závislosť strán, a preto je potrebné klásť väčší dôraz na teórie ujmy a identifikáciu protisúťažných stratégií ako na analýzu definície trhu.

Identifikácia trhovej dominancie je založená na posúdení trhovej sily podniku, pričom trhový podiel musí presahovať určitý prah. Na digitálnom trhu je však problematické stanoviť univerzálny parameter, umožňujúci konštatovať trhovú silu, preto je potrebné dôsledne aplikovať individuálny prístup ku každému prípadu.

Zakázané formy správania môžu mať povahu vykorisťovacích alebo vylučovacích praktík - vylučovacie praktiky smerujú k vylúčeniu konkurentov z trhu.

Zmyslom ochrany pred zneužívaním dominantného postavenia je zabezpečiť, aby zo strany dominantných podnikov nedochádzalo k zneužívaniu ich silnej trhovej pozície - prípady stoja na tzv. teórii škody, čiže na ekonomicky a logicky konzistentnom vysvetlení toho, ako posudzované konanie negatívne vplýva na spotrebiteľa. O dominantnom postavení podnikateľa ide, keď má podnikateľ priestor pre nezávislé správanie vo vzťahu ku konkurentom, odberateľom a spotrebiteľom, čo mu umožňuje ovplyvňovať parametre trhu, ako sú cena, výstupy, inovácie a pod. Pri určovaní dominancie sa vychádza z trhového podielu podnikateľa na relevantnom trhu, jeho vývoja, zohľadňujú sa však aj ďalšie faktory ako štruktúra trhu, bariéry vstupu na trh a vyrovnávacie kúpna sila. Samotné dominantné postavenie zakázané nie je, avšak nesmie sa zneužívať, a tak obmedzovať konkurenčný tlak a sťažovať konkurentom vstup na trh.