Špecifiká výkonu práce zamestnanca, ktorý vykonáva ...

Vyhľadávanie v online časopise

Dátum: 26. 9. 2026 Rubrika: Právo

Pracovný čas zdravotníckeho zamestnanca nemožno posudzovať iba podľa všeobecných pravidiel Zákonníka práce. Pri nadčasoch, nerovnomernom či pružnom pracovnom čase aj pri práci tehotných zamestnankýň vstupujú do hry osobitné limity a podmienky. Článok na praktických príkladoch ukazuje, kde môže zamestnávateľ pri organizácii práce pochybiť a aké práva má zdravotnícky zamestnanec. Upozorňuje aj na pravidlá, ktorých prehliadnutie môže viesť k porušeniu pracovnoprávnych povinností a predpisov.

Výkon zdravotníckeho povolania si vyžaduje aj špecifickú úpravu a organizáciu výkonu závislej práce. V určitých prípadoch môže nastať situácia zvýšenej potreby zdravotníckeho zamestnanca, s čím súvisí nadčasová práca. Právna úprava preto ustanovuje jej špecifické maximálne hranice. Taktiež môže vznikať potreba preradenia zdravotníckeho zamestnanca na inú prácu. Ide predovšetkým o výkon závislej práce na rizikových pracoviskách v zdravotníckom zariadení, ktoré je miestom výkonu závislej práce.

Pracovný čas a špecifiká pri zdravotníckom zamestnancovi

V súlade s § 85 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Pracovný čas v konkrétnom prípade teda určuje pracovná zmluva a určenie druhu pracovného času, teda či ide o rovnomerné alebo nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, je podstatné pre celú organizáciu výkonu závislej práce.

Určenie pracovného času zdravotníckeho zamestnanca v pracovnej zmluve je podstatné aj z hľadiska jeho pracovnoprávnej zodpovednosti. Pokiaľ zdravotnícky zamestnanec nebol počas svojho pracovného času na pracovisku v zdravotníckom zariadení, porušil tým pracovnú disciplínu, čo môže stanovovať aj pracovný poriadok zamestnávateľa. Pracovný poriadok je pritom vnútorným normatívnym predpisom zamestnávateľa, ktorý má obmedzenú personálnu pôsobnosť.

Presné ustanovenie pracovného času je potrebné aj z hľadiska určenia rozsahu nadčasovej práce, ktorou je podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Presné určenie štandardného pracovného času zdravotníckeho zamestnanca je podstatné aj z hľadiska doby odpočinku, nakoľko platí, že doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.

Ustanovený pracovný čas

Podľa § 85 Zákonníka práce platí, že na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak Zákonník práce neustanovuje inak.

Štandardný pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.

Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.

Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín. V súlade s § 40 ods. 3 Zákonníka práce je mladistvý zamestnanec mladší ako 18 rokov.

Priemerný pracovný čas zdravotníckeho zamestnanca

Príklad č. 1:

V prípade zdravotníckeho zamestnanca došlo k stavu, že jeho priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas prekročil 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, konkrétne išlo o priemerný týždenný pracovný čas v rozsahu 65 hodín. Podľa názoru zdravotníckeho zamestnanca išlo o prekročenie zákonného rozsahu priemerného týždenného pracovného času zdravotníckeho zamestnanca.

Preto zdravotnícky zamestnanec odvolal súhlas s takouto nadčasovou prácou. Z dôvodu odvolania súhlasu mu však primár oddelenia začal prideľovať časovo nesplniteľné úlohy a počas pracovných výkonov ho ponižoval pred ostatnými spolupracovníkmi. Preto podal zdravotnícky zamestnanec podnet na inšpektorát práce pre šikanovanie. Konal zdravotnícky zamestnanec v súlade s platným právom?

Podľa § 85a Zákonníka práce priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu a ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas takéhoto zdravotníckeho zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín. Zákonník práce nekonkretizuje formálne ani obsahové náležitosti súhlasného prejavu vôle zdravotníckeho zamestnanca.

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Konštatovanie smrti osoby zdravotníckymi záchranármi