Konštatovanie smrti osoby zdravotníckymi záchranármi

Vyhľadávanie v online časopise

Dátum: 26. 9. 2026 Rubrika: Právo

Príspevok analyzuje právny a aplikačný rámec určovania smrti v podmienkach záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky, so zreteľom na postavenie zdravotníckeho záchranára v nelekárskej posádke rýchlej zdravotnej pomoci. Autor rozlišuje materiálne zistenie smrti v teréne od formálnej prehliadky mŕtveho tela a od evidenčného aktu zápisu do matriky - tri inštitúty, ktoré zákon i doktrína dôsledne oddeľujú, no aplikačná prax niekedy splýva.

Retrospektívny dátový súbor Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR (ďalej aj ako „OS ZZS SR“) za obdobie 1.7.2023 - 1.11.2025 zachytáva

10 852 výjazdov

k operačnej diagnóze „APNOE - NEISTÉ ZNÁMKY SMRTI“. Exitus na adrese bol zaznamenaný v

98,68 %

prípadov; pri posádkach RZP s kódom M dosiahol podiel

98,82 %

(95 % CI [98,54; 99,04]). Štatistická analýza nepotvrdila, že samotný kód M diferencuje výsledok výjazdu (X2 = 0,097; p = 0,755).

Zaužívaný postup - v rámci ktorého lekár KOS konštatuje smrť telefonicky na základe záchranárovej verbálnej interpretácie bez priameho prístupu k EKG záznamu -

nie je v plnom súlade s legislatívnym určením

§ 43 Zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti (ďalej aj ako „ZoZS“). Napriek rozsiahlej novelizácii zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorá rozšírila kompetencie záchranárov, otázka konštatovania smrti záchranárom zostala bez zákonnej úpravy. Príspevok navrhuje dvojicu opatrení: legislatívnu kompetenčnú normu pre záchranára a telemetrický prenos EKG záznamu lekárovi KOS.

Legislatívne minimum

Smrť nie je iba medicínsky fakt - je právnym zlomom. Okamihom biologickej smrti zaniká právna osobnosť fyzickej osoby, jej telo vstupuje do osobitného postmortálneho ochranného režimu a na celý rad subjektov dopadajú procesné povinnosti: od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti cez matričné úrady a obce až po orgány činné v trestnom konaní. Dôležité je, že právo rozlišuje pojmy, ktoré medicína bežne zamieňa:

človek

ako biologická bytosť,

osoba

ako právny subjekt a

ľudské telo

ako objekt osobitnej ochrany - tieto tri kategórie nie sú zameniteľné.

[1]

[2]

[3]

Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 - rakúsky Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch (ABGB) - nastavil líniu, ktorú sformuloval priamo vo svojom § 285:

„Vše, co od osoby jest rozdílné a slouží ku potřebě lidí, sluje věc v právním smyslu.“

[4]

(Neskorší československý Občiansky zákonník - zákon č. 141/1950 Zb. - vymedzil vec v právnom zmysle v § 23; jeho § 285sa naopak týkal zmluvnej pokuty, takže skoršie priradenie tejto definície k uvedenému ustanoveniu bolo nepresné.) Komentár Roučka a Sedláčka z roku 1935 k obecnému zákonníku občianskemu dodáva:

„věcí není člověk ani jakožto osobnost, ani jakožto fysiologická jednotka.“

[4]

Podľa autorov monografie Zdravotnícke právo sa táto teória javí ako rozumná a v aplikačnej praxi použiteľná.

[1]

Ľudské telo je dôsledne odlíšené od samotnej osoby - a táto odlíšenosť pretrváva aj po biologickej smrti. Česká civilistika to vyjadrila v § 92 zákona č. 89/2012 Sb.:

„lidské tělo je pod právní ochranou i po smrti člověka.“

[5]

[6]

Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn.

22 Cdo 2773/2004

[7]

potvrdil, že s telesnými pozostatkami nemožno nakladať ako s predmetom záväzkových vzťahov.

Pojem „konštatovať smrť“

náš právny poriadok explicitne nepozná. Zákon č. 576/2004 Z.z.o zdravotnej starostlivosti

[8]

v § 43 ods. 2 - 4definuje, kedy sa jedinec

považuje za mŕtveho

: v bežnom prípade to zistí

lekár

trvalo zastavením dýchania a srdcovej činnosti; pri prístrojovo udržiavaných funkciách musí smrť mozgu jednomyseľne konštatovať konzílium. Autori Kováč, Moravanský a Laciaková trefne poznamenávajú, že formulácia v § 43 ZoZSpripomína skôr

právnu fikciu

[9]

- vhodnejšie by bolo:

„Osoba je mŕtva, ak lekár zistí trvalé zastavenie dýchania a srdcovej činnosti.“

[9]

Rozdelenie posádok záchrannej zdravotnej služby

Zákon č. 576/2004 Z.z. v spojení s vyhláškou MZ SR č. 321/2005 Z.z. v znení vyhlášky č. 420/2025 Z.z.

[10]

rozlišuje niekoľko typov posádok ZZS. K 17. februáru 2026 sa obligátny stav posádok delí na:

rýchlu lekársku pomoc (RLP), ambulanciu RLP v stretávacom režime (RV), vrtuľníkovú ZZS (VZZS), ambulanciu s vybavením MIJ, rýchlu zdravotnícku pomoc (RZP), rýchlu zdravotnícku pomoc S (RZPS)

ambulanciu špecializovanej prepravy (AŠP)

Zásahovú činnosť koordinuje

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR (OS ZZS SR)

, ktoré vydáva dispečerský pokyn na výjazd. Od toho, akú posádku operátor vyšle, priamo závisí, kto príde na miesto udalosti. Kým posádka RLP zahŕňa lekára, posádky RZP a RZPS pracujú bez lekárskej prítomnosti - a práve tu začína kompetenčná medzera, o ktorej pojednáva tento príspevok.

Tabuľka č. 1: Kľúčové pojmy odborného usmernenia MZ SR k zásahu a neodkladnej preprave

Pojem	Normatívny obsah	Relevancia pre článok
Záchranná zdravotná služba	Zabezpečuje ju operačné stredisko ZZS a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie ZZS.	Vymedzuje deľbu medzi operačným riadením a výkonom zásahu.
Zásah / primárny zásah	Súhrn nevyhnutných zdravotných úkonov ambulancie ZZS; zahŕňa aj prepravu do zdravotníckeho zariadenia.	Rozhodovací moment ukončenia alebo pokračovania zásahu.
Neodkladná preprava	Preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami, ak stav vyžaduje neodkladnú starostlivosť počas prepravy.	Odlišuje sekundárny transport od primárneho zásahu.
Odkladná udalosť	Stav neohrozujúci bezprostredne život ani základné životné funkcie.	Vymedzuje hranicu, pri ktorej operačné stredisko nevydá pokyn na zásah.

Tabuľka č. 2: Klasifikácia primárneho zásahu podľa priority

Priorita	Stav osoby	Naliehavosť	Spôsob riešenia
K – kritický	Kritický stav so zlyhávajúcou základnou životnou funkciou; bez neodkladnej starostlivosti hrozí trvalé poškodenie zdravia alebo smrť.	Okamžite	RLP, RLP MIJ alebo VZZS; pri RZP súbežne lekárska alebo vrtuľníková posádka.
N – naliehavý	Naliehavý stav s predpokladom zlyhania niektorej zo základných životných funkcií.	Neodkladne	RLP, RLP MIJ, VZZS alebo RZP.
M – menej naliehavý	Stav s možným ohrozením životných funkcií pri tolerancii krátkodobého odkladu.	Krátkodobo odložiteľný	RLP, VZZS alebo RZP; RZPS podľa dostupnosti.

Operačný a klasifikačný rámec zásahu

Základným predpisom operačného riadenia ZZS je odborné usmernenie MZ SR k zásahu a neodkladnej preprave.

[11]

Pre účely tohto príspevku je kľúčová priorita

menej naliehavý

. Keď operátor kóduje výjazd ako „APNOE - NEISTÉ ZNÁMKY SMRTI M“, signalizuje tým stav, ktorého riešenie možno krátkodobo odložiť, no musí byť odborne overený priamo na mieste.

Okrem toho má systém kódov typických činností (KTČ) dôležitý právny rozmer: každý kód vytvára časovú a procesnú stopu zásahu. Bez tejto stopy by bolo ex post posúdenie postupu

lege artis

podstatne obtiažnejšie.

[11]

Tabuľka č. 3: Kódy typických činností ambulancií ZZS

Kód	Typická činnosť ambulancie ZZS
KTČ 1	Výjazd na miesto udalosti.
KTČ 2	Na mieste zásahu – pred kontaktom s pacientom.
KTČ 3	Kontakt s pacientom, hodnotenie klinického stavu.
KTČ 4	Odjazd z miesta zásahu.
KTČ 5	Príjazd do zdravotníckeho zariadenia.
KTČ 6	Odovzdanie pacienta.
KTČ 7	Voľný, pripravený na ďalší zásah.
KTČ 8	Návrat na stanicu záchrannej zdravotnej služby.

Konštatovanie smrti osoby v podmienkach záchrannej zdravotnej služby

Určenie smrti nie je jednorazový úkon, ale trojstupňový proces - každá vrstva sleduje iný cieľ a patrí do pôsobnosti iného subjektu.

Materiálny aspekt - akt konštitutívny

Záchranár alebo lekár na mieste overí absenciu vitálnych funkcií a na základe tohto zistenia sa osoba medicínsky považuje za mŕtvu.

[9]

Práve tento akt

ukončuje poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti

a otvára právny režim nakladania s ľudskými pozostatkami.

Formálny aspekt - akt deklaratórny

Ide o úradné určenie osoby za mŕtvu, spojené s výkonom prehliadky mŕtveho tela. Tento akt vykonáva výlučne

poverený prehliadajúci lekár

: výsledkom je potvrdenie úmrtia, stanovenie času a pravdepodobnej príčiny smrti a vyhotovenie Listu o prehliadke mŕtveho, ktorý sa v súlade s metodickým usmernením ÚDZS č. 01/2025 vystavuje už v elektronickej podobe.

[8]

[12]

[13]

Evidenčný aspekt - akt administratívny

Záverečná fáza - zápis do štátnej evidencie (kniha úmrtí) podľa zákona č. 154/1994 Z.z.o matrikách

[14]

- nastáva na základe potvrdeného Listu o prehliadke mŕtveho. Až týmto aktom je proces právneho uznania smrti zavŕšený.

Kategorizácia subjektov a ich kompetencie

V procese určovania smrti vstupujú do hry štyri kategórie subjektov - s podstatne odlišným právnym postavením a rozsahom oprávnení.

Tabuľka č. 4: Kategorizácia subjektov konštatovania smrti a rozsah ich kompetencií

Subjekt	Právny základ	Rozsah kompetencie	Postavenie v procese
Všeobecný – každý občan	§ 41 zákona č. 576/2004 Z. z.	Laická identifikácia, oznamovacia povinnosť.	Spúšťa postup odborných zložiek.
Špeciálny – lekár	§ 43 zákona č. 576/2004 Z. z.	Materiálne konštatovanie v teréne (ukončenie liečebného procesu).	Lekár v posádke RLP; kompetencia de lege ferenda aj záchranár.
Výlučný – poverený lekár	zákon č. 581/2004 Z. z.	Formálna prehliadka mŕtveho tela, vydanie Listu o prehliadke mŕtveho.	Jediný subjekt oprávnený vydať zákonný doklad o úmrtí.
Expertný – pitvajúci lekár	zákon č. 581/2004 Z. z.	Pitva, verifikácia príčiny smrti v sporných a násilných prípadoch.	Terminálny expert s forenznou autoritou.

Pre zdravotníckeho záchranára v posádke RZP je kľúčové, že § 41 ZoZSzaraďuje

každú osobu, ktorá nájde mŕtve telo

, do kategórie všeobecného subjektu s oznamovacou povinnosťou. Ak zákon prizná túto spôsobilosť laikovi, záchranár disponuje zjavne väčšou odbornou kapacitou na identifikáciu biologickej smrti. Právny poriadok túto kompetenciu mlčky predpokladá, no výslovne ju nepomenúva - a práve toto

legislatívne vákuum

je jadrom de lege ferenda argumentácie.

[9]

Špecifiká posádok RZP a legislatívne vákuum

Ustanovenie § 43 ZoZSvychádza z predpokladu, že smrť zisťuje

lekár

. Táto konštrukcia je však v ostrom rozpore s realitou: v roku 2024 vykonali nelekárske posádky viac ako

96 %

výjazdov k podozreniu na smrť. Záchranár v posádke RZP pritom nemá problém rozpoznať isté posmrtné znaky - rigor mortis, livor mortis, dekapitáciu alebo rozklad tela. Chýba mu len to, čo zákon stále neposkytol: výslovné zákonné zmocnenie na úkon, ktorý reálne každodenne vykonáva.

V aktuálnej praxi dochádza ku konštatovaniu smrti v širšom slova zmysle: záchranár identifikuje stav nezlučiteľný so životom a prostredníctvom telefonickej konzultácie s

OS ZZS SR

ukončuje zásah.

[15]

Tento postup

de facto

vypĺňa legislatívne vákuum - zároveň však vystavuje záchranára právnej neistote.

Slovenský zákonodarca v rámci reformy ZZS v roku 2025 (vyhláška č. 420/2025 Z.z.) rozšíril rozsah praxe záchranára v iných oblastiach, no kompetenčná medzera pri materiálnej identifikácii smrti zostala nevyplnená.

Klinická prax a zaužívaný postup posádky RZP pri výjazde k neistým známkam smrti

Záchranár prichádzajúci na miesto výjazdu čelí hneď dvom výzvam naraz: medicínskej aj právnej. V prednemocničnej praxi je kľúčové spoľahlivo odlíšiť biologickú nezvratnú smrť od klinickej smrti, ktorá je ešte potenciálne zvratná, a od stavov zdanlivej smrti. Bez tohto odlíšenia nie je možné urobiť žiadne ďalšie medicínske ani právne rozhodnutie.

Neisté a isté znaky smrti v prednemocničnej diagnostike

Z hľadiska istoty biologického nálezu rozlišuje súdnolekárska a urgentná medicína

neisté (pravdepodobné)

isté (absolútne) znaky smrti

. Toto rozlíšenie má priamy operačný dosah: iba isté znaky dovoľujú s istotou vylúčiť zvratnosť stavu a zdôvodniť neindikáciu kardiopulmonálnej resuscitácie.

[8]

[16]

[17]

Samotná prítomnosť neistých znakov

nestačí

na záver o biologickej smrti - môžu ich napodobniť stavy zdanlivej smrti (

vita reducta

), predovšetkým hlboká hypotermia, intoxikácia tlmivými látkami, utopenie v studenej vode alebo zásah elektrickým prúdom.

[16]

Pre tieto stavy platí zásada:

„nikto nie je mŕtvy, kým nie je teplý a mŕtvy“

- pri hypotermii sa resuscitácia vedie až do ohriatia jadra tela,

minimálne na 32 °C

. Záchranár preto musí aktívne pátrať po reverzibilných príčinách zástavy skôr, ako pristúpi k záveru o nezvratnosti.

Tabuľka č. 5: Neisté a isté znaky smrti - prednemocničná diferenciálna diagnostika

Neisté (pravdepodobné) znaky smrti	Isté (absolútne) znaky smrti
Bezvedomie bez reakcie na akýkoľvek podnet.	Posmrtné škvrny (livor mortis) – fialovo-červené sfarbenie v najnižšie položených častiach tela, od 20 – 30 min.
Zástava dýchania (apnoe) – potvrdená auskultačne a vizuálne.	Posmrtná (mŕtvolná) stuhnutosť (rigor mortis) – nástup 1 – 2 hodiny na žuvacom svalstve, úplná na celom tele za 6 – 12 hodín.
Nehmatný pulz a nemerateľný artériový tlak krvi.	Posmrtné chladnutie (algor mortis) – pokles ~1 °C/h (orientačne 1,5 °C/h) po iniciálnom plató, k teplote okolia.
Asystólia alebo bezpulzová elektrická aktivita na EKG monitore.	Vysychanie – matnosť rohovky, tache noire na sklére (od 1 – 2 hodín).
Areflexia – chýbanie všetkých reflexných odpovedí.	Hniloba a neskoré posmrtné zmeny – zelené sfarbenie brucha, mramorovanie (od 2 – 3 dní).
Široké, nereagujúce zrenice bez fotoreakcie.	Mumifikácia, saponifikácia a skeletizácia – neskoré posmrtné zmeny (skeletizácia ako istá známka pokročilého rozkladu).
Bledosť a chladnutie kože (supravitálny príznak – nie istý znak!).	Poranenia nezlučiteľné so životom: dekapitácia, transsekcia trupu, kraniocerebrálna dezintegrácia, zuhoľnatenie.
Zakalenie rohovky – strata lesku (nepriehľadná za 24 – 36 hodín pri otvorených viečkach).	Pozn.: Iba isté znaky umožňujú s istotou vylúčiť zvratnosť stavu a zdôvodniť neindikáciu KPR.

Tabuľka č. 6: Stavy zdanlivej smrti (vita reducta) napodobňujúce biologickú smrť

Stav	Mechanizmus zdanlivej smrti	Prednemocničný dôsledok
Hlboká hypotermia	Útlm metabolizmu, bradykardia, sotva merateľné vitálne funkcie.	„Nikto nie je mŕtvy, kým nie je teplý a mŕtvy“ – resuscitovať a ohrievať jadro min. na 32 °C.
Intoxikácia tlmivými látkami	Útlm CNS a dýchania – opioidy, sedatíva, benzodiazepíny, alkohol.	Zabezpečiť dýchanie, antidotá (naloxón); nevylučovať resuscitáciu.
Utopenie v studenej vode	Hypotermia kombinovaná s diverovým reflexom.	Predĺžená resuscitácia môže byť úspešná aj po desiatkach minút.
Zásah elektrickým prúdom	Fibrilácia komôr, apnoe bez primárneho poškodenia mozgu.	Defibrilácia a resuscitácia – prognóza pri včasnom výkone priaznivá.
Ťažký obehový šok	Centralizácia obehu, sotva hmatný pulz na periférii.	Posúdiť pozorne; nezamieňať centrálne pulzy za absenciu cirkulácie.

Včasné posmrtné zmeny a orientačný odhad posmrtného intervalu

Keď čas plynie a biologická smrť je nezvratná, nastupujú isté posmrtné zmeny. Tieto zmeny neslúžia len na potvrdenie nezvratnosti - umožňujú aj orientačný odhad

posmrtného intervalu (PMI)

. Záchranár by mal venovať pozornosť kombinácii telesnej teploty a stuhnutosti svalstva. Osobitne dôležitá je farba posmrtných škvŕn: čerešňovo-červené sfarbenie môže signalizovať intoxikáciu CO alebo kyanidmi - čo má priamy preventívny dosah na ochranu samotnej zasahujúcej posádky.

[16]

[17]

Tabuľka č. 7: Včasné posmrtné zmeny - mechanizmus, nástup a forenzný význam

Zmena	Mechanizmus a nástup	Forenzný význam
Algor mortis	Vyrovnávanie teploty s okolím; ~1 °C/h (orientačne 1,5 °C/h), dvojfázový priebeh s iniciálnym plató ~2 hodiny.	Odhad PMI (Glaisterov vzorec, Henssgeho nomogram).
Livor mortis	Gravitačná hypostáza; vznik 20 – 30 min, dobre zreteľné ~2 hodiny, úplný rozvoj a fixácia 6 – 12 hodín.	Istý znak; poloha tela; farba → CO/kyanidy, hypoxia, hypotermia.
Rigor mortis	Pokles ATP pod ~85 % východiskovej koncentrácie; nástup 1 – 2 hodiny (žuvacie svalstvo), kranio-kaudálne podľa Nystena, úplný 6 – 12 hodín, pretrváva 24 – 85 hodín, ústup do 3. – 4. dňa.	Istý znak; orientačný odhad PMI; osobitná forma – kataleptická stuhnutosť (mŕtvolný kŕč), v recentnej literatúre sporná.
Vysychanie	Strata vlhkosti (odparovanie a gravitácia); tache noire od 1 – 2 hodín; rohovka priehľadná do 6 hodín, zakaľuje sa po ~12 hodinách, nepriehľadná za 24 – 36 hodín.	Istý znak; odlíšenie od vitálnych poranení.
Hniloba	Kolikvačný anaeróbny rozklad baktériami; zelené sfarbenie brucha 2 – 3 dni.	Istý znak (neskorá fáza); forenzná diagnostika sťažená.

Tabuľka č. 8: Orientačný odhad posmrtného intervalu (PMI) podľa teploty a stuhnutosti tela

Telo na pohmat	Svaly	Orientačný posmrtný interval (PMI)
Teplé	Ochabnuté	Menej než 3 hodiny od zástavy obehu.
Teplé	Stuhnuté	3 – 8 hodín od zástavy obehu.
Studené	Stuhnuté	8 – 36 hodín od zástavy obehu.
Studené	Ochabnuté	Viac než 36 hodín od zástavy obehu.

Zaužívaný postup posádky RZP na mieste udalosti a jeho súlad s právnym rámcom

Hoci zákon jednotlivé kroky výslovne neupravuje, posádky RZP vyvinuli pri výjazdoch k diagnóze APNOE - NEISTÉ ZNÁMKY SMRTI pomerne ustálený postup. Ten zahŕňa: auskultačné overenie fyziologických funkcií, vyhotovenie

12-zvodového EKG záznamu

, meranie telesnej teploty, systematickú vonkajšiu obhliadku tela s pátraním po známkach násilia, aktívne hľadanie istých posmrtných znakov, odobratie anamnézy dostupným spôsobom (od pozostalých, z dostupnej dokumentácie alebo z elektronického zdravotného záznamu), preštudovanie zdravotnej dokumentácie a telefonickú konzultáciu s lekárom

Krajského operačného strediska záchrannej zdravotnej služby

(KOS, linka 155). Záchranná zdravotná služba pritom využíva

elektronický zdravotný záznam

(EHR - Electronic Health Record) prepojený s KOS, ktorý umožňuje zdieľanie klinickej dokumentácie výjazdu v reálnom čase. Telefonická konzultácia prebieha štandardne za prítomnosti pozostalých, čo je psychicky záťažová situácia. Zo zaužívanej praxe mnohí záchranári

odídu z miesta zásahu do sanitného vozidla

a konzultáciu vykonajú odtiaľ, čím minimalizujú psychickú záťaž pozostalých.

[15]

Lekár KOS kladie štandardizované anamnestické otázky zahŕňajúce: kedy a kto našiel telo; okolnosti a poloha nálezu; aké isté znaky biologickej smrti sú prítomné; kto videl zomrelého naposledy živého a kedy; osobná anamnéza - chronické ochorenia, závažné diagnózy; farmakologická anamnéza - pravidelne užívané lieky; rodinná a sociálna anamnéza - či zomrelý žil sám, sociálne zázemie; prípadné predchádzajúce pokusy o sebapoškodenie alebo suicídne tendencie; anamnéza závislostí; akékoľvek viditeľné známky násilia alebo podozrivé okolnosti; posledné kontakty a správanie zomrelého v predchádzajúcich hodinách a dňoch. Na základe záchranárovho opisu lekár KOS konštatuje smrť osoby a za čas nastania smrti stanovuje čas vyhotovenia EKG záznamu s izoelektrickou krivkou vo všetkých 12 zvodoch. Po konzultácii záchranár vystaví

Zoznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby

ktorý je súčasne zaznačený v systéme EHR. Fyzická kópia sa zanecháva na mieste pre obhliadajúceho lekára; OS ZZS SR následne aktivuje prehliadajúceho lekára ku zomrelému.

Tabuľka č. 9: Zaužívaný postup posádky RZP pri výjazde k neistým známkam smrti (10 krokov)

Krok	Úkon posádky	Medicínsky a právny kontext
1	Auskultačné overenie fyziologických funkcií.	Primárne potvrdenie zástavy dýchania a srdcovej akcie – predpoklad pre každé ďalšie rozhodnutie o KPR.
2	Vyhotovenie 12-zvodového záznamu EKG; záznam času merania.	Izoelektrická krivka vo všetkých 12 zvodoch je formálnym časovým bodom konštatovania smrti; čas EKG záznamu lekár KOS uvádza ako čas nastania smrti.
3	Meranie telesnej teploty.	Orientačný odhad PMI; odhalenie hypotermie ako reverzibilnej príčiny zástavy – zásada in dubio pro vita.
4	Systematická vonkajšia obhliadka tela.	Pátranie po mechanickom násilí, strelných a bodných poraneniach, leptavých zmenách, vpichoch; detekci

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.