V prípade určitých kategórií zamestnancov právna úprava umožňuje individuálnu špecifickú úpravu pracovného času zamestnávateľom. Ide napríklad o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ktoré nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky náročné, a môžu mať špecifické požiadavky na úpravu pracovného času v ich prípade. Právna úprava taktiež umožňuje preradenie zamestnanca, pokiaľ sú splnené predpoklady dané taxatívnym právnym výpočtom. Rovnomerné rozvrhnutie času predstavuje vhodnú alternatívu pre špecifické kategórie zamestnancov. Pružný pracovný čas je buď rovnomerným, alebo nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času a umožňuje zosúladenie pracovných úloh s osobnými záujmami zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere.
Pracovný čas a jeho štandardná právna úprava
V súlade s § 85 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z.Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Pracovný čas v konkrétnom prípade teda určuje pracovná zmluva a určenie druhu pracovného času, teda či ide o rovnomerné alebo nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je podstatné pre celú organizáciu výkonu závislej práce.
Určenie pracovného času zamestnanca v pracovnej zmluve je podstatné aj z hľadiska možnej pracovnoprávnej zodpovednosti. Pokiaľ zamestnanec nebol počas svojho pracovného času na pracovisku, porušil tým pracovnú disciplínu, čo môže stanovovať u zamestnávateľa aj pracovný poriadok. Pracovný poriadok je pritom vnútorným normatívnym predpisom zamestnávateľa, ktorý má obmedzenú personálnu pôsobnosť.
Presné ustanovenie pracovného času je potrebné aj z hľadiska určenia rozsahu nadčasovej práce, pretože podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce je práca nadčas práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Presné určenie štandardného pracovného času zamestnanca je podstatné aj z hľadiska doby odpočinku, keďže podľa § 85 ods. 2 Zákonníka práce platí, že doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.
Ustanovený pracovný čas
Podľa § 85 Zákonníka práce platí, že na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak Zákonník práce neustanovuje inak.
Štandardný pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín. V súlade s § 40 ods. 3 Zákonníka práce je mladistvý zamestnanec mladší ako 18 rokov.
Priemerný pracovný čas
Príklad č. 1:
V prípade zdravotníckeho zamestnanca došlo k stavu, že jeho priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas prekročil 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, konkrétne išlo o priemerný týždenný pracovný čas v rozsahu 65 hodín. Podľa názoru zdravotníckeho zamestnanca išlo o prekročenie zákonného rozsahu priemerného týždenného pracovného času zdravotníckeho zamestnanca. Preto zdravotnícky zamestnanec odvolal súhlas s takouto nadčasovou prácou. Konal zdravotnícky zamestnanec v súlade s platným právom?
Podľa § 85a Zákonníka práce priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas takéhoto zdravotníckeho zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín. Pritom Zákonník práce nekonkretizuje formálne, a ani obsahové náležitosti súhlasného prejavu vôle zdravotníckeho zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času zdravotníckeho zamestnanca podľa § 85a ods. 1 Zákonníka práce:
-
upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú,
-
viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý, a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú.
-
Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere.
Taktiež platí, že zdravotnícky zamestnanec má právo odvolať súhlas s nadčasovou prácou podľa § 85a ods. 1 Zákonníka práce; odvolanie súhlasu je účinné uplynutím jedného mesiaca od jeho písomného oznámenia zamestnávateľovi.
Pr
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
