Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Odlišnosť pojmov pohlavie a rod
Dátum: Rubrika: Trendy
Slovenský jazyk obsahuje pojmy „pohlavie“ a „rod“ a s oboma pojmami sa tiež stretávame v slovenskej právnej úprave, ako aj európskom a medzinárodnom práve. Aký je však medzi nimi rozdiel? Ak sa v príslušnom jazyku vyskytuje aj pojem pohlavie aj rod, často sa zamieňajú, nejde však o synonymá.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“), na ktorej definície sa odvoláva Rada Európy, ktorej je Slovenská republika členským štátom,
„
(angl.
pohlavie
sex
)
označuje biologické znaky, ktoré definujú človeka ako ženu alebo muža. Aj keď sa tieto súbory biologických znakov navzájom nevylučujú, pretože existujú jedinci, ktorí majú oboje, obyčajne rozlišujú ľudí na mužov a ženy.“
[1]
V ďalšej definícii WHO upresňuje, že biologickými a fyziologickými znakmi sa myslia chromozómy, hormóny a reprodukčné orgány, na základe ktorých sa rozlišujú ženy, muži a intersexuálne osoby.
[2]
Odlišne definuje pojem
(angl.
rod
gender
) ako
„znaky žien, mužov, dievčat a chlapcov, ktoré sú sociálne konštruované. To zahŕňa normy, správanie a roly priradené ženám, mužom, dievčatám alebo chlapcom, ako aj vzťahy navzájom. Ako sociálny konštrukt sa rod líši v jednotlivých spoločnostiach a časom sa môže meniť
.“
[3]
Podľa WHO, rod a pohlavie súvisia, ale zároveň sa odlišujú od
(angl.
rodovej identity
gender identity
), ktorou je
„hlboko precítené, vnútorné a individuálne vnímanie rodu, ktoré môže alebo nemusí zodpovedať fyziológii osoby alebo pohlaviu stanovenému pri narodení,“
pričom rigidné rodové normy (všeobecné predstavy o tom, ako by sa ženy a muži mali správať a vyzerať) môžu negatívne ovplyvniť fyzické aj duševné zdravie všetkých jedincov populácie.
[4]
Chlapcov a mužov môže napríklad ideál maskulinity nabádať k fajčeniu, požívaniu alkoholu, rizikám v sexuálnom správaní či hierarchizácii rodov, a z toho vyplývajúcemu násiliu.Prvý medzinárodný zmluvný dokument, ktorý definoval rod, bol Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu
(angl.
Convention on Preventing and Combating Violence Against Women and Domestic Violence
, známy ako tzv. Istanbulský dohovor)
prijatý v roku 2011
. Pre upresnenie,
Rada Európy
je najvýznamnejšou organizáciou na ochranu ľudských práv na európskom kontinente založenou „priekopníkmi Európy“ (Winston Churchill, Konrad Adenauer, Robert Schuman, Paul-Henri Spaak, Alcide de Gasperi, Ernerst Bevin) v roku 1949. Všetky členské štáty Rady Európy podpísali Európsky dohovor o ľudských právach zameraný na ochranu ľudských práv a na podporu demokracie a právneho štátu. Na dodržiavanie Dohovoru v členských štátoch dohliada Európsky súd pre ľudské práva. Členských štátov je aktuálne 46: Albánsko, Andorra, Arménsko, Rakúsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Gruzínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Island, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Litva, Luxembursko, Malta, Moldavsko, Monako, Čierna Hora, Holandsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, San Marino, Srbsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Ukrajina, Spojené kráľovstvo. Do roku 2022 bolo členským štátom aj Rusko, ktoré však Rada Európy vylúčila 16. marca v dôsledku agresie na Ukrajine.
[5]
Všetky členské štáty Európskej únie sú členmi Rady Európy.
[6]
Slovenská republika Istanbulský dohovor podpísala v roku 2011, avšak neratifikovala.
Podľa jeho čl. 3 písm. c):
pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.
[7]
Podľa jeho dôvodovej správy:
„Keďže Dohovor ukladá povinnosť predchádzať násiliu páchanému na ženách a bojovať proti nemu v širšom rámci dosiahnutia rovnosti medzi ženami a mužmi, navrhovatelia považuje za dôležité definovať pojem „rod“. V kontexte tohto Dohovoru pojem rod, na základe dvoch pohlaví, mužského a ženského, vysvetľuje, že existujú aj sociálne konštruované roly, správanie, činnosti a atribúty, ktoré daná spoločnosť považuje za vhodné pre ženy aj mužov. Výskum ukázal, že určité roly alebo stereotypy reprodukujú nechcené a škodlivé praktiky a prispievajú k akceptácii násilia páchaného na ženách. Na prekonanie takýchto rodových rolí ukladá článok 12 ods. 1 povinnosť vykoreniť predsudky, zvyky, tradície a iné praktiky, ktoré sú založené na myšlienke menejcennosti žien alebo stereotypných rodových rolách ako súčasť všeobecnej povinnosti predchádzať násiliu. Inde vyzýva Dohovor na rodové chápanie násilia páchaného na ženách a domáceho násilia ako základ všetkých opatrení na ochranu a podporu obetí. To znamená, že tieto formy násilia je potrebné riešiť v kontexte prevládajúcej nerovnosti medzi ženami a muži, existujúcich stereotypov, rodových rolí a diskriminácie žien, aby sa adekvátne reagovalo na komplexnosť tohto fenoménu. Výraz „rod“ v tejto definícii nie je určený ako náhrada za výrazy „ženy“ a „muži“ používané v Dohovore.“
[8]
Rada Európy zhrnula rozdiely medzi pojmami pohlavie a rod nasledujúco:
Pohlavie:
-
označuje biologické rozdiely medzi mužmi a ženami (napríklad pohlavné žľazy, pohlavné orgány, chromozómy, hormóny),
-
je zvyčajne určené pri narodení (neskôr to môže byť napríklad v prípade intersexuálnych ľudí, keď pohlavné znaky jasne neurčujú pohlavie dieťaťa),
-
je možné zmeniť (v prípade transsexuálnych ľudí, ktorí sa narodili s pohlavnými znakmi jedného pohlavia a rodovou identitou druhého, sa vykonávajú operácie na zmenu pohlavia. To zahŕňa zmenu pohlavných orgánov a podávanie hormónov.).
Rod:
-
je sociálny, psychologický a kultúrny konštrukt a rozvíja sa v procese socializácie. Rôzne spoločnosti a kultúry preto môžu mať rôzne chápanie toho, čo je „mužské“ alebo „ženské“.
oikos
(domácností). Opísal ich ako ženy, ktoré priťahujú muži, avšak mužských potomkov zabíjajú, sú vyzbrojené striebornou sekerou a zlatým štítom. Udával, že pravý prsník si odstraňovali, pravdepodobne na uľahčenie lukostreľby.“
[9]
Charakteristiky Amazoniek sa rôznili, ako však uvádza Snell,
„pre Grékov bol boj proti Amazonkám a Kentaurom symbolom gréckeho víťazstva nad všetkým barbarským, nad obludnosťou a hrubosťou.“
[10]
Či už boli Amazonky legendou alebo skutočným spoločenstvom, chápanie ich „ženskosti“ bolo podmienené spoločensky. Podľa Herodota bolo ich odmietanie spôsobu života „civilizovaných“ žien sekundárne, nadväzujúce na ich zajatie a útek, potvrdzujúc tak uvedené, že rod je konštrukt, ktorý sa rozvíja v závislosti od viacerých faktorov. Uvedené sa nám potvrdí aj náhľadom do našich moderných dejín. Napríklad až do roku 1877 sa nepovažovalo za „ženské“, aby bola žena poručníkom (ženy nemohli zastávať poručníctvo až do nadobudnutia účinnosti zák. čl. XX/1877 o poručníctve a opatrovníctve, jedinou výnimkou pred týmto obdobím bolo poručníctvo matky pre svoje deti). Až do prijatia Ústavy prvej Československej republiky v roku 1920 nemali ženy aktívne a pasívne volebné právo (§ 9 až § 10 zákona č. 121/1920 Sb., kterým se uvozuje ústavní listina Československé republiky). Rovnaké postavenie žien a mužov v rodine (napr. zavedenie inštitútu rodičovskej moci miesto výlučnej otcovskej moci), v spoločnosti, rovnaký prístup ku vzdelaniu a všetkým povolaniam, úradom a hodnostiam zaviedla až Ústava z roku 1948 (§ 1 ods. 2 Ústavného zákona č. 150/1948 Zb.zo dňa 9. mája 1948). Vývoj „ženskosti“ na pozadí právnych a ideologických zmien v našich pomeroch možno doložiť napríklad aj na móde socialistickej ženy v druhej polovici 20. storočia:
„Do nového sveta mohla vstúpiť žena podobajúca sa mužovi, alebo mohla byť z neho vylúčená ako kreatúra minulosti lipnúca na zobrazovaní ženskosti a módnosti. Termín elegancia, ktorý mal zjavne buržoázne konotácie, odkazoval k šatám veľmi drahým a bohato dekorovaným, a teda nevhodným pre novú socialistickú ženu.“
[11]
;-
je analytickou kategóriou (úvaha o spôsobe konštruovania identít) a politická myšlienka, ktorá rieši rozdelenie moci v spoločnosti
„umožňuje skúmať v praxi jestvujúce mechanizmy hierarchizácie medzi rodmi, ale aj vo vnútri nich samotných. Pomocou nej sa možno pýtať na hodnotu, funkciu a dôsledky diferenciácií a polarizácií v historických, sociálnych, politických a kultúrnych kontextoch...Stále sa treba pýtať: Kto je konštruktérom najvýznamnejších pravidiel a hraníc sveta? Kto má väčší záujem ich strážiť a brániť? Aké výhody a privilégia to prináša?“
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
