ASL nechce, aby dohľad vykonávali bezpečnostní technici

Asociácia súkromných lekárov (ASL) nesúhlasí s tým, aby dohľad nad pracovnými podmienkami pri nerizikových zamestnancoch mohli vykonávať aj bezpečnostní technici. Prízvukuje, že ide o odbornú prácu, ktorá je založená na interdisciplinárnom medicínskom princípe. Požiadavku zabezpečovať dohľad prostredníctvom bezpečnostných technikov vzniesli zamestnávatelia z dôvodu menších nákladov.

Podľa predsedu Odbornej sekcie Pracovných zdravotných služieb (OS PZS) ASL Samuela Lvončíka bezpečnostní technici nespĺňajú odborné požiadavky kladené na klasické subjekty, pracovné zdravotné služby, ktoré ich poskytujú roky. "My si nechceme vytvárať, osvojovať monopol na to, že my sme jediní, ktorí sú schopní poskytovať tento servis, samozrejme voľný trh akceptujeme, ale vadí nám to, že sa vlastne vytvorila nerovnováha z hľadiska prístupu k týmto službám, pretože bezpečnostný technik to môže robiť rovno z ulice," uviedol Lvončík. 

Podpredseda OS PZS ASL Ronald Hlavatý tvrdí, že sa nebránia liberalizácií týchto služieb, ale človek, ktorý ich bude vykonávať, musí mať príslušné vzdelanie. "Ja ako lekár som čakal 13 rokov, aby som túto činnosť mohol robiť," povedal Hlavatý. Poukazuje napríklad na to, že na vzdelanie verejného zdravotníka v bakalárskom stupni sú potrebné tri roky štúdia medicínskych predmetov. Hovorí o precedense, keď do kategórie tých, ktorí môžu dohľad vykonávať, sú zaradení ľudia, ktorí zmaturovali v akomkoľvek odbore, pričom stačiť im bude len približne 180 hodín školenia. Tvrdí, že aj pre bezpečnostných technikov bude táto práca "medveďov službou", keďže dostanú kompetencie, s ktorými nebudú vedieť narábať. 

Predseda OS PZS ASL pripomína, že v rámci dohľadu sa identifikujú riziká práce, ich úroveň a vplyv na zdravotný stav zamestnancov a na toto je podľa neho potrebný človek, ktorý o tejto problematike niečo vie. V opačnom prípade je tu podľa neho riziko, že nebude vedieť správne zhodnotiť rizikovosť práce a začne tak preraďovať rizikové práce do tých nerizikových, na čo v konečnom dôsledku doplatia zamestnanci. 

Asociácia považuje za najkritickejšiu z hľadiska posudzovania miery rizík druhú kategóriu prác, z ktorej aj štatisticky vzniká najviac chorôb z povolania. Pripomína, že povinnosťou zdravotníckych pracovníkov s príslušnou odbornou kvalifikáciou je chrániť životy a zdravie ľudí, ak túto činnosť bude vykonávať odborne nevzdelaná osoba bez praxe, hrozí, že môže byť zdravie ľudí a ich životy ohrozené. 

Lvončík námietku vznáša aj pre sankcionovateľnosť. Podotýka, že PZS musia mať osvedčenie z Úradu verejného zdravotníctva SR, o ktoré môžu prísť pokiaľ by pochybili, naproti tomu bezpečnostnému technikovi takáto sankcia nehrozí. "Sú to nerovné podnikateľské podmienky," vyhlásil Lvončík. 

Návrh z dielne ministerstva zdravotníctva stanovuje, že zamestnávatelia budú mať povinnosť chrániť zdravie všetkých zamestnancov, nielen rizikových ako je tomu v súčasnosti. Po novom tak majú zabezpečovať zdravotný dohľad v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami aj pre nerizikových pracovníkov. Zabezpečiť ho môžu buď to tímom PZS, stačiť im však bude aj jeden zdravotník či zaškolený bezpečnostný technik. V prípade rizikových zamestnancov bude aj naďalej zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami vykonávať tím PZS. Okrem toho pre túto kategóriu pracovníkov zostávajú v platnosti aj lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci. Návrhom novely zákona ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa aktuálne zaoberá parlament. 

© 2014, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.