Ministerstvo chce vraj šetriť na pacientoch

Správa "ZDRAVOTNÍCTVO: Ministerstvo chce vraj šetriť na pacientoch" rozšírená o stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR a upravená v druhom odseku

BRATISLAVA 15. novembra (SITA) - Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR chce údajne šetriť na pacientoch. Tvrdia to odborné lekárske spoločnosti. Dokazovať to má návrh novej vyhlášky, ktorou sa časť liekov doteraz preplácaných zdravotnými poisťovňami dostane na zoznam doplnkových liekov, za ktoré si bude musieť platiť pacient sám. Odborníci priznávajú, že viaceré lieky sú zaradené na zoznam doplnkových opodstatnene, zároveň ale pripomínajú, že v niektorých prípadoch by si pacienti mali priplácať za vysoko efektívne lieky, ktoré sú jedinečnou možnosťou liečby bez možnej alternatívy. Údajne pritom nejde o neúčinné a zastarané lieky a podľa odbornej verejnosti je ich vyradenie zo zoznamu liekov hradených poisťovňami iracionálne a nepodložené.

"Sú vysoko účinné v liečbe závažných ochorení, ako sú choroby srdca a chronické žilové ochorenia, ktoré sa týkajú až 60 % obyvateľstva,“ upozorňujú odborníci. Tí pritom trvajú na prehodnotení zoznamu. Ako upozornil farmakológ Juraj Sýkora, v minulom roku sa na lieky, ktorých by sa zmena úhrady dotkla, vynaložilo 45 mil. eur, z toho 25 mil. eur zaplatili pacienti a zvyšných 20 mil. eur zdravotné poisťovne. Ak by však vyhláška vošla do platnosti, pacienti by podľa Sýkoru zaplatili za lieky celých 45 mil. eur. Pri drvivej väčšine liekov by bol rozdiel vo výške doplatku menší ako 5 eur, v jednom prípade však dosiahne takmer 150 eur a v jednom vyše 270 eur.

Ministerstvo zdravotníctva SR podľa svojej hovorkyne Kataríny Zollerovej kategoricky odmieta všetky výhrady voči vyhláške. "Lieky, ktoré sú vo vyhláške zaradené, sú buď medicínsky zastarané alebo nie sú nákladovo efektívne z pohľadu výdavkov verejného zdravotného poistenia, alebo ich úhrada z prostriedkov verejného zdravotného poistenia nie je efektívna alebo účelná vzhľadom na obmedzené zdroje, ktorými tento systém disponuje," skonštatovala hovorkyňa s tým, že 13 mil. eur, ktoré sa majú vyhláškou ušetriť, nebude znamenať šetrenie na pacientoch, práve naopak.

V čase globálnej ekonomickej krízy považuje rezort zdravotníctva za kľúčové určiť priority vynakladania zdrojov. "Nie je možné žiadať od ľudí, aby dočasne počas krízy znížili svoju chorobnosť. Naopak, je potrebné alokovať peniaze z liečby ochorení, ktoré môžu mať charakter liečby plne financovanej pacientom, obzvlášť ak dnes na takéto ochorenia existujú voľno predajné lieky alebo iné medicínske intervencie," poukázala Zollerová. To, že niektoré lieky nebudú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, nie je pritom podľa nej z globálneho pohľadu žiadnou novinkou. "Podobné opatrenia sú bežné v každej, nielen európskej krajine, nakoľko každý zdravotnícky systém disponuje limitovanými zdrojmi," uzavrela hovorkyňa.

Proti zmene sa zdvihla vlna kritika aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok napríklad tvrdí, že obsahuje lieky, ktoré sú život zachraňujúce. Prehodnotiť zaradenie určitých liečiv do vyhlášky odporúča rezortu zdravotníctva aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv. "Napríklad liečivá virostatiká a ich zaradenie do podpornej liečby. Liečivá používané pri syndróme suchého oka - tieto lieky patria medzi podpornú liečbu, avšak syndróm suchého oka je ochorenie, pri ktorom neexistuje pre pacientov iná liečba ako symptomatická. Vyradenie týchto liekov schematickým zaradením do skupiny s obsahom liečiv s podpornou alebo doplnkovou liečbou bude znamenať sociálny dopad pre pacientov a zároveň môže mať aj dopad na zvýšené náklady na celkovú zdravotnú starostlivosť pre týchto pacientov,“ konštatuje ústav.

Ministerstvo chce opatrením zabezpečiť účelné a efektívne vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Vyhláška by podľa odhadov mohla viesť k zníženiu výdavkov verejného zdravotného poistenia o asi 13 mil. eur ročne. Rezort pritom tvrdí, že už v súčasnosti nie je väčšina liečiv vo vyhláške hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, a ak je, tak v relatívne nízkej miere. Celkový počet liečiv, ktoré by podľa návrhu vyhlášky mali byť zaradené medzi tzv. podporné a doplnkové je 117. Z uvedeného počtu je podľa ministerstva 26 aktuálne plne alebo čiastočne preplácaných zdravotnou poisťovňou. V absolútnom vyjadrení podľa neho tento počet liečiv zodpovedá zrušeniu úhrady pre 97 liekov. Samotný rezort však priznáva aj mierne negatívny vplyv opatrenia na hospodárenie domácností, a to v dôsledku možného zvýšenia výdavkov na určité skupiny liekov.

© 2011, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.