Rezort zdravotníctva, stav nemocníc, platové ohodnotenie či ambulantná sieť boli za uplynulé roky v centre nezáujmu predchádzajúcich vlád. Mnohí pacienti si museli do nemocníc nosiť vlastný príbor, uterák či toaletný papier, zdravotníci si pracovný odev museli kupovať za vlastné peniaze, médiá informovali o plesnivých stenách a nevyhovujúcich podmienkach (priestorových, technických, materiálnych), do modernizácie nemocníc sa investoval len zlomok toho, čo bolo potrebné, výstavba nových štátnych nemocníc sa na takmer 3 desaťročia zastavila na mŕtvom bode a zo slovenského zdravotníctva sa stal symbol úpadku. O zanedbávaní zdravotníctva a hroziacich problémoch vo veľkom informovali médiá, odborníci aj analytici. Zo strany lekárskych odborárskych predákov však bolo cítiť, že len „slabučko hryzkajú“. Za uplynulú dekádu nabrali odvahu poukázať na stav v nemocniciach zdravotné sestry a pôrodné asistentky, keď v roku 2015 podali hromadné výpovede. Vtedajšia vláda sa im otočila chrbtom a mnohé z nich ostali bez práce, navyše nezamestnateľné na čiernych zoznamoch a úpadok zdravotníctva pokračoval ďalej.

Po voľbách v roku 2020 sa zdravotníctvo stalo absolútnou prioritou vlády. Aj napriek celosvetovej pandémii sa na Ministerstve zdravotníctva SR spustil reformný proces, ktorý minimálne od roku 2004 nemá na Slovensku obdoby. Okrem reformy nemocničnej siete sa podarilo presadiť liekovú revolúciu, nastavili sa nové podmienky pre starostlivosť o dlhodobo chorých pacientov, zrealizoval sa proces oddlženia nemocníc, zároveň sa spustila výstavba dvoch nových špičkových univerzitných nemocníc v Bratislave a Martine.
Napriek týmto reformným počinom nie je v priebehu niekoľkých mesiacov možné odstrániť následky trestuhodnej nečinnosti predchádzajúcich garnitúr, ktoré sa dnes prejavujú v nedostatku zdravotníckych pracovníkov, nekvalitných pracovných podmienkach, chýbajúcom prístrojovom vybavení či celkovom stave nemocníc.

Ministerstvo zdravotníctva SR však aj napriek tomu intenzívne pracuje na systémových zmenách, ktorých cieľom je skvalitnenie zdravotnej starostlivosti, vytvorenie motivujúceho pracovného prostredia a spravodlivého odmeňovania, či modernizácia prístrojového vybavenia. Zástupcovia lekárov z LOZ sú pravidelne prizývaní na rokovania, sú členmi pracovných skupín a zástupcovia stavovských organizácií sa podieľajú na príprave odborných dokumentov. Vedenie LOZ si síce uzurpuje právo ako jediná organizácia komunikovať požiadavky, no ani v komunite lekárov nie je všeobecná zhoda na všetkých opatreniach, ktoré združenie navrhuje.

Minulý týždeň minister zdravotníctva verejne deklaroval, že LOZ oboznámi s aktuálnym stavom plnenia úloh, ktoré vychádzajú aj z požiadaviek odborárov. Dokument bude v priebehu najbližších dní dopracovaný a zaslaný vedeniu LOZ.
Aby mala odborná, ale i laická verejnosť objektívny pohľad, zverejňujeme rýchly prehľad doteraz realizovaných alebo pripravovaných krokov, ktoré sú obsiahnuté aj v požiadavkách LOZ.

1. Zabezpečiť pre nemocnice platby zo zdravotných poisťovní tak, aby mali zdravotnícke zariadenia pokryté všetky náklady súvisiace s adekvátne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou.
Nastavenie platieb z poisťovní je možné len za predpokladu, že budú jasne nastavené kritériá. Súčasný systém paušálnych úhrad za ústavnú starostlivosť nie je vhodný a dlhodobo udržateľný, keďže nemotivuje nemocnicu správať sa efektívne a poskytovať pacientom všetky potrebné výkony v čo najskoršom čase. To bol aj dôvod, prečo sa na Slovensku začalo s implementáciou DRG.  Žiaľ, postup implementácie od roku 2011 v kompetencii Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou veľmi pomalý. Aj to bolo dôvodom, prečo sa v minulom roku presunula kompetencia dokončenia lokalizácie DRG systému na Ministerstvo zdravotníctva SR.
• Prioritou je dopracovať a nastaviť metodiku kontroly medicínskych a ekonomických dát, samotné očistenie dát a výpočet Relatívnych váh, ktoré sú základnou podmienkou spravodlivého DRG systému.
• Okrem toho je potrebné zvýšiť mieru komunikácie ohľadom kvality vykazovaných dát a poskytnúť relevantnú spätnú väzbu poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo by spolu viedlo k prepracovaniu sporných častí metodiky Kalkulačnej príručky s cieľom zabezpečiť v nasledujúcich rokoch kvalitné dáta pre kultiváciu DRG systému na Slovensku.
Ministerstvo zdravotníctva tak od minulého roka intenzívne pracuje na tom, aby bol DRG systém vrátane slovenských relatívnych váh plne funkčný, a to od 1.1.2024.  (termín spustenia 1.1.2024)
Členom pracovnej skupiny za LOZ je MUDr. Peter Zimmerman.
 
2. Navýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania.
Návrhy na historicky najvyššie zvýšenie miezd zdravotníkov, ktoré už boli niektorým združeniam predstavené, sú len prvým krokom k stabilizácii zdravotníckeho personálu v nemocniciach. Súbežne s tým ministerstvo pripravuje balík ďalších opatrení, ktoré majú udržať a prilákať nových zdravotníkov do systému:
• Ministerstvo zdravotníctva SR vypracovalo a zaslalo hlavným odborníkom a stavovským organizáciám na pripomienkovanie návrh vyhlášky o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a MTZ ambulantných zdravotníckych zariadení (termín na pripomienkovanie do 5.9.2022),
• v príprave je návrh vyhlášky o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie ústavných zdravotníckych zariadení, následne bude návrh predložený na pripomienkovanie hlavným odborníkom a stavovským organizáciám (termín na pripomienkovanie október 2022),
• pracuje sa na Národnej stratégii stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2030 (termín predstavenia október 2022),
• pripravuje sa elektronizácia sesterskej dokumentácie (tablety pre sestry), aby mohli už pri lôžku pacienta zaznamenávať jeho zdravotné informácie do elektronického systému (predpokladaný termín spustenia október 2023),
• Ministerstvo zdravotníctva začalo s kontrolou dodržiavania personálnych normatívov na jednotlivých oddeleniach v zdravotníckych zariadeniach  (v procese),
• pripravuje sa zmena kompetencií sestier, praktických sestier-asistentov a zdravotníckych záchranárov (predpokladaný termín ukončenia legislatívneho procesu október 2023).
Členom pracovnej skupiny za LOZ je MUDr. Martin Zakucia.
 
3. Zrušiť ponižujúce a diskriminujúce nepeňažné plnenie.
V tomto prípade je nutná novelizácia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Zákon je v gescii rezortu financií. Predmetný bod bol predmetom rokovaní so zástupcami lekárov.

4. Zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov.
Na základe uskutočneného rokovania so zástupcami SZU navrhlo Ministerstvo zdravotníctva SR navýšiť počet prijatých študentov prvého ročníka študijného odboru všeobecné lekárstvo.
Členom pracovnej skupiny za LOZ je MUDr. Martin Zakucia.
 
5. Zreformovať vzdelávanie mladých lekárov. Je potrebné prehodnotiť dĺžku trvania a miesto prípravy, flexibilitu a ústretovosť vzdelávacích inštitúcií. Jasné určenie osoby zodpovednej za vedenie mladších kolegov s ich adekvátnym ohodnotením za mentoring.
Ministerstvo zdravotníctva vykonalo novelizáciu dvoch legislatívnych noriem v oblasti ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov zákonom č. 67/2022 Z. z. (účinný od 15. marca 2022) a nariadením vlády č. 95/2022 Z. z. (účinné od 1. apríla 2022).
Na základe prijatých zmien došlo k zefektívneniu procesu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov:
• možnosť zaraďovania zdravotníckych pracovníkov do špecializačného štúdia a certifikačnej prípravy počas celého roka,
• ustanovenie lehôt pri zaraďovaní zdravotníckeho pracovníka pre zamestnávateľa, samosprávny kraj, vzdelávaciu ustanovizeň – vzdelávacie ustanovizne sú povinné vypísať termíny záverečných špecializačných skúšok viackrát ročne,
• možnosť započítavania odbornej praxe pred zaradením do špecializačného štúdia, možnosť započítavania odbornej praxe z cudziny do špecializačného štúdia, možnosť započítavania zdravotných výkonov nad rozsah ustanoveného týždenného pracovného času a ďalšie.
Aktuálne je do legislatívneho procesu zaradená novela výnosu č. 12422/2010-OL, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pre špecializačné študijné programy, minimálne štandardy pre certifikačné študijné programy a minimálne štandardy pre študijné programy sústavného vzdelávania a ich štruktúra. Jej obsahom je inovácia minimálnych štandardov prioritne v oblasti duševného zdravia (psychoterapia, klinická psychológia, poradenská psychológia, pracovná a organizačná psychológia), dopĺňajú sa nové minimálne štandardy v oblasti ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia, radiačnej ochrany, gynekologická urológia, paliatívna medicína, algeziológia a angiológia, reumatológia a iné (spolu viac ako 70 programov).
V procese tvorby je nový všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom budú ustanovené minimálne štandardy špecializačných a certifikačných študijných programov v súlade s novými trendmi v jednotlivých medicínskych odboroch. V rámci vypracovávania inovovaných minimálnych štandardov bude, okrem iného:
• prehodnotená dĺžka trvania špecializačných odborov,
• rozsah povinnej odbornej praxe na jednotlivých pracoviskách.
Pôjde o komplexnú inováciu minimálnych štandardov vo všetkých zdravotníckych povolaniach, čo predstavuje svojim obsahom a rozsahom materiál s cca 280 minimálnymi štandardmi v rozsahu cca 800 strán textu. Jeho príprava si bude vyžadovať súčinnosť Akreditačnej komisie MZ SR na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, vzdelávacích ustanovizní, stavovských organizácií, odborných spoločností a ďalších odborníkov v danej problematike.
(schvaľovací proces v Akreditačnej komisii MZ SR na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov december 2023, ukončenie legislatívneho procesu september 2024)
Členom pracovnej skupiny za LOZ je MUDr. Martin Zakucia.

6. Nerušiť oddelenia v nemocniciach, až kým nebude pomerne zvýšený personálny stav v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať zdravotnú starostlivosť za zrušené oddelenia či nemocnice. Žiadna reforma nemôže byť vykonaná bez zabezpečenia dodatočného zdravotníckeho personálu. Ďalšiu záťaž preťažení zdravotnícki pracovníci nezvládnu.
Ministerstvo zdravotníctva SR nepristúpilo k rušeniu oddelení v nemocniciach. V roku 2021 bol schválený zákon o optimalizácii siete nemocníc, ku ktorej má dôjsť v roku 2024 a ktorá má definovať nárok pacienta, a zároveň vytvoriť prehľadnú a fungujúcu nemocničnú sieť.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti:
• pripravená v spolupráci s odbornými pracovnými skupinami,
• schválená kategorizačnou komisiou, v ktorej majú zastúpenie aj všetky relevantné pracovné a odborné združenia a spoločnosti,
• jej podoba je výsledkom hľadania a nachádzania vzájomných kompromisov.
Harmonogram prípravy kategorizácie nemocníc:
Termín Úloha Stav
do 01/2022 Vymenovanie kategorizačnej komisie pre ústavnú starostlivosť a 64 odborných pracovných skupín splnené
do 03/2022 Príprava podkladov pre kategorizáciu ÚZS v odborných pracovných skupinách splnené
do 04/2022 Zber dát od zdravotných poisťovní pre potreby vyhodnotenia siete splnené
do 04/2022 Príprava dotazníka na pripravenosť nemocníc na OSN splnené
do 05/2022 Schválenie kategorizácie ÚZS v kategorizačnej komisii splnené
do 06/2022 Príprava vyhlášky a zahájenie legislatívneho procesu k VP o kategorizácii ÚZS splnené
do 06/2022 Zber dát z nemocníc ohľadom pripravenosti na OSN splnené
do 09/2022 Príprava analytických podkladov pre návrh prvej siete nemocníc 
do 12/2022 Vydanie rozhodnutí o kategorizácii nemocníc a prvej siete nemocníc 
do 12/2022 Metodika vyhodnotenia siete 
do 04/2023 Zber podnetov na aktualizáciu kategorizácie ÚZS 
do 04/2023 Zber žiadostí o zaradenie, zmenu zaradenia alebo vyradenie zo siete nemocníc 
do 08/2023 Druhá kategorizácia ústavnej starostlivosti 
do 09/2022 Vydanie rozhodnutí o kategorizácii nemocníc na základe žiadostí 
do 12/2023 Príprava na strane ZP a PZS na spustenie OSN k 1.1.2024 
(termín spustenia optimalizovanej siete nemocníc 1.1.2024)
 
7. Žiadame, aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7 násobku primeranej mzdy v národnom hospodárstve, atestovanému lekárovi 2,6 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve so zohľadnením aktívne vykonávaných špecializácií a certifikovaných činností a so zohľadnením dĺžky praxe, a to zvýšením koeficientu za každý rok praxe o 0,03 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (aktuálne teda cca o 30 eur za každý rok praxe).
Ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií predstavili najvyšší nárast základných platov zdravotníckych pracovníkov. Okrem pravidelného valorizačného mechanizmu, ktorý sa odvíja od priemernej mzdy, sa v návrhu:
• zvyšujú koeficienty, na základe ktorých sa vypočítava základná mzda zdravotníkov,
• zvyšujú sa koeficienty na základe odpracovaných rokov.
(termín účinnosti zákona 1.1.2023)

8. Čas materskej a rodičovskej dovolenky pre účely mzdového ohodnotenia započítať do času odbornej praxe.
Súbežne s prípravou návrhu na nový spôsob výpočtu mzdového ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov Ministerstvo zdravotníctva SR analyzovalo aj možnosť započítať čas materskej a rodičovskej dovolenky do „odpracovaných rokov“. 
Po zhodnotení aktuálnej právnej úpravy ministerstvo konštatuje:
• čas materskej a rodičovej dovolenky nie je možné započítať do času odbornej praxe,
• odborná prax je totiž v zákone definovaná ako vykonávanie odborných špecializovaných alebo certifikovaných pracovných činností zdravotníckym pracovníkom,
• t.j. legislatíva obsahuje osobitnú úpravu odbornej praxe, ktorá automaticky nestotožňuje odbornú prax zdravotníckeho pracovníka s dobou zamestnania, resp. rozlišuje medzi odbornou praxou a dobou zamestnania.
V pripravovanej právnej úprave sa preto upraví spôsob zápočtu „odpracovaných rokov“ vrátane obdobia materskej a rodičovskej dovolenky pre účely odmeňovania.
Predmetné započítanie obdobia počas materskej a rodičovskej dovolenky do “odpracovaných rokov” (t.j. doba výkonu zdravotníckeho povolania u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) zdravotníckeho pracovníka je výlučne vo vzťahu k výpočtu jeho mzdy (predmetné započítanie sa nebude uplatňovať v iných prípadoch, ako napr. ak je počet rokov odbornej praxe kvalifikačným predpokladom pre riadiacu pozíciu alebo získanie špecializácie a pod.). Hornú hranicu počtu rokov na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ktoré bude možné započítať do “odpracovaných rokov” – pričom z už platnej právnej úpravy § 6 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z.) je hranica stanovená na maximálne 6 rokov súhrnne – odporúča Ministerstvo zdravotníctva SR zapracovať aj do pripravovanej novely zákona, t.j. maximálne 6 rokov súhrnne, najviac však 3 roky na jedno dieťa.
(termín účinnosti zákona v priebehu roka 2023)