Poplatky by priniesli 115 mil. eur, tvrdí HPI

BRATISLAVA 31. mája (SITA) - Znovuzavedenie poplatkov v zdravotníctve by mohlo do tohto sektora priniesť 115,3 mil. eur, čo by pokrylo mzdové požiadavky lekárov a sestier počas jedného roka. Uviedol to analytik Health Policy Institute (HPI) Peter Pažitný. Inštitút pri vyčísľovaní vychádzal z maximálnej výšky poplatkov, ktoré upravuje legislatíva. Tie sú však nariadením vlády v súčasnosti stanovené v niektorých prípadoch na nulu a ministerstvo zdravotníctva to nehodlá meniť.

Ako spresnil Pažitný, nemocnice by napríklad mohli vyberať za deň hospitalizácie 2,92 eur, návšteva u lekára by mohla byť spoplatnená sumou 1,25 eur. Aktuálne sú tieto služby bezplatné. "Kedykoľvek v budúcnosti ich môže ľubovoľná vláda znovu zaviesť bez potreby meniť zákon," skonštatoval Pažitný. Inštitút vyčíslil, že zavedenie poplatkov v maximálnej výške by nemocniciam ročne mohlo priniesť 17,5 mil. eur, ďalších 54 mil. eur by do systému prišlo cez recepty. Ambulantní lekári by zase získali za rok 43,8 mil. eur.

"Ako problém vnímame to, že dnes v systéme existuje veľké množstvo poplatkov, ktoré častokrát vznikajú živelne a nemajú oporu v legislatíve," uviedol Pažitný. Inštitút tvrdí, že zrušenie týchto platieb a nahradenie transparentným mechanizmom poplatkov zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Podľa nich sa takto môže dokonca znížiť finančná záťaž domácností. Ako spresnil analytik HPI Tomáš Szalay, nevyhnutým predpokladom poplatkov je však zavedenie limitu maximálnej spoluúčasti. "Za prioritné preto považujeme, v záujme zachovania solidárneho charakteru verejného zdravotného poistenia, aby boli sociálne zraniteľnejšie skupiny obyvateľov chránené pred katastrofickými nákladmi spôsobenými spoluúčasťou v zdravotníctve," uviedol Szalay.

Ďalším navrhovaným opatrením HPI je zavedenie platby sa návštevu špecialistu bez odporúčacieho lístka, pričom by bola ponechaná aj možnosť bezplatného prístupu s odporúčacím lístkom. "Nie je cieľom zvýšiť záťaž pacientov, ale stanoviť pravidlá," uviedol Szalay.

Od zavedenia poplatkov, takzvaných "Zajacových dvadsaťkorunáčiek", pomenovaných podľa vtedajšieho ministra Rudolfa Zajaca, uplynulo desať rokov. Podľa analytikov HPI podieľajúcich sa v tom čase na Zajacovej reforme sa obava zo zhoršenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti nepotvrdila. Len 1,5 percenta ľudí malo v prieskume uviesť, že pre zavedenie poplatkov prestalo chodiť k lekárovi úplne. Vážne finančné problémy spôsobilo zavedenie poplatkov u 21 percent respondentov.

Údaje vychádzajúce z dát zdravotných poisťovní ukazujú, že pri medziročnom porovnaní rokov 2002 a 2003 klesli najviac návštevy na pohotovostiach, o 13 %. Menej ľudí začalo pre poplatky navštevovať aj všeobecných lekárov, kde pokles zaznamenali o desať percent. V prípade lekárov špecialistov a nemocníc sa množstvo návštev zredukovalo o dve percentá.

HPI uviedlo, že poplatky po vzore Slovenska zaviedla aj Česká republika, kde fungujú dodnes, či Maďarsko, v ktorom ich však obyvatelia po roku v referende odmietli.

Ministerstvo zdravotníctva podľa slov hovorkyne Zuzany Čižmárikovej zavádzať poplatky napríklad za návštevu ambulancií neplánuje, nakoľko to systému neprinieslo žiadny osoh, ale spôsobovalo len problémy. Čižmáriková tvrdí, že rezort sa uberá inou cestou, a to úpravou legislatívy týkajúcej sa poplatkov, ktoré sú legálne. "Naozaj sa vyberajú nezmyselné poplatky, pričom už teraz vieme, že sa vyberajú poplatky za vstup do polikliniky, vyberajú sa poplatky za klimatizáciu v ambulancii, poplatky za elektriku. Toto sú všetko poplatky, ktoré by sa podľa nás nemali vyberať od pacientov," uviedla Čižmáriková. Rezort chce urobiť takú legislatívu, ktorá stanoví, že sa nesmú vyberať poplatky, ktoré bránia poskytovaniu zdravotnej starostlivosti.

© 2013, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.