Prieskum o Zdravotnom uvedomení a správaní sa obyvateľov Slovenskej republiky

V rokoch 2013, 2016 a 2019 tvorilo výskumnú vzorku spolu 11 196 respondentov.  Celý súbor tvorilo 5 578 mužov(49,8 %) a 5 618 žien (50,2 %). Z celého súboru respondentov bolo 5 619 respondentov (50,2 %) z mesta a 5 574 z vidieka (49,8 %). Prevládali respondenti ženatí alebo vydaté, alebo žijúci ako druh a družka (44,1 %). Slobodných bolo v celom súbore 39,2 %, rozvedených 5 % a vdovcov a vdov bolo 10,9 %. V celom súbore bolo 58,7 % respondentov, ktorí majú deti, zvyšných 41,3 % deti nemá.

So stúpajúcim vekom sa zvyšuje štatisticky významne podiel respondentov, ktorí trpia dlhodobou chorobou  (p < 0,001). Prieskum zdravotné uvedomenie zistil, že najčastejšie ochorenia ktoré uvádzali respondenti ako choroby, ktorými trpia, sú vysoký krvný tlak, alergie a ischemické choroby srdca. Ďalej nasledovali diabetes mellitus, následky úrazu, nádorové ochorenia a mozgová porážka. Pri výskyte ischemickej choroby srdca sme zaznamenali pokles oproti roku 2013. V roku 2019 sme zaznamenali 313 respondentov (8,4 %) s ischemickou chorobou srdca a v roku 2013 sme zaznamenali 361 respondentov (9,8 %). Respondenti v rokoch 2013, 2016 a 2019 sa líšili štatisticky významne v podiele osôb s nádorovým ochorením (p = 0,019). Najnižší podiel nádorových ochorení bol v roku 2013, 95 respondentov (2,6 %) a najvyšší v roku 2019 s počtom 139 respondentov (3,7 %).

Tab.1. Výskyt chronických ochorení u respondentov SR.

Respondenti v rokoch 2013, 2016 a 2019 sa líšili štatisticky významne v podiele osôb s nádorovým ochorením (p = 0,019).

V porovnaní s rokom 2013 bol najmenší podiel osôb konzumujúcich vareného jedla 1-2-krát denne a v roku 2016 najvyšší. Viac mužov ako žien konzumuje varené jedlo.

Podľa frekvencie konzumácie bravčového mäsa stúpa vo frekvencii 1–2-krát týždenne, no bravčové mäso viac preferujú v konzumácii muži. U žien stúpa frekvencia konzumácie hydinového mäsa každý deň/obdeň. Taktiež stúpa konzumúcia hovädzieho mäsa konzumovaného 1-2-krát mesačne u populácie. Na základe prieskumu sme zistili, že respondenti skôr preferujú konzumáciu výrobkov z rýb ako konzumáciu rýb čerstvých, respektíve mrazených. Oproti roku 2013 tiež klesá konzumácia čerstvých rýb konzumovaných 1 – 2-krát mesačne.

Tab. 2. Konzumácia mäsa u respondentov SR.
 

Od roku 2013 klesá podiel respondentov, ktorí udávajú konzumáciu margarínov denne/obdeň. Čo sa týka konzumácie bravčovej masti, od roku 2013 stúpa každodenná konzumácia vo frekvencii každý deň/obdeň a 1 – 2-krát mesačne.

Stúpa konzumácia surovej a varenej zeleniny u žien. Stúpa každodenná konzumácia sladkostí.

Tab. 3. Konzumácia zeleniny u respondentov SR.

Od roku 2013 klesá konzumácia svetlého chleba a pečiva najmä u mužov frekvencia konzumácie 1-2-krát týždenne a stúpa frekvencia konzumácie 1-2-krát mesačne.

V porovnaní s rokmi 2013, 2016, 2019 stúpa konzumácia cestovín, ryže, strukovín a však klesá konzumácia zemiakov. Od roku 2013 stúpa každodenná konzumácia nesladených nápojov. Najmä muži sa v jednotlivých rokoch líšili štatisticky významne vo frekvencii konzumácie nesladenej minerálky. Klesá každodenná konzumácia sladených nápojov, no zvyšuje sa počet konzumentov 1–2-krát mesačne. Taktiež klesá podiel každodennej konzumácie ovocných džúsov a konzumácie 1-2-krát do týždňa, a to u oboch pohlaví.

Klesá konzumácia kofeínových nápojov, ale stúpa konzumácia energetických nápojov.

Držanie diét za účelom zníženia hmotnosti je každým rokom populárnejšie, preto sa aj zvyšuje tento trend redukcie hmotnosti.

Od roku 2013 klesá podiel respondentov, ktorí sa nevenujú žiadnej pohybovej aktivite. Najvyššie percento respondentov sa v sledovaných rokoch venovalo prechádzkam. Od roku 2013 klesal podiel mužov, ktorí sa nikdy nevenujú pohybovej aktivite, a stúpal podiel tých, ktorí sa jej venujú 3-5 hodín týždenne. U žien od roku 2013 klesal podiel tých, ktoré sa nikdy nevenujú pohybovej aktivite.

Od roku 2013 klesá podiel respondentov, ktorí spia viac ako 8 hodín. Stúpa podiel mužov, ktorí spia menej ako 5 hodín a u žien stúpal podiel tých, ktoré spia 5-6 hodín.

V prípade konzumácie alkoholických nápojov sa rozdelenie respondentov podľa frekvencie konzumácie vína v rokoch 2013, 2016 a 2019 líšilo štatisticky významne (p = 0,049). Rozdelenie respondentov podľa frekvencie konzumácie miešaných alkoholických nápojov sa líšilo v rokoch 2013, 2016 a 2019 tiež štatisticky významne (p = 0,043).

Tab. 4. Konzumácia alkoholických nápojov u respondentov SR.
 

V prípade fajčenia sa rozdelenie respondentov líšilo štatisticky významne v rokoch 2013, 2016 a 2019 (p < 0,001). Podiel respondentov, ktorí fajčili, sa znížil z 21,7 % v roku 2013 na 18,5 % v roku 2019, pričom v roku 2016 nastal nárast na 22,2 % v porovnaní s rokom 2013.
 

Tab. 5. Fajčenie u respondentov SR.
 

Pokiaľ ide o konzumáciu tabakových výrobkov, tak rozdelenie respondentov podľa počtu výrobkov sa líšilo štatisticky významne v rokoch 2013, 2016 a 2019 (p = 0,003). Napr. od roku 2013 klesol podiel tých respondentov, ktorí fajčili menej ako 10 ks denne. Podiel respondentov, ktorí sa zdržujú doma v zafajčenej miestnosti, sa líšil štatisticky významne v rokoch 2013, 2016 a 2019 (p < 0,001). Napr. od roku 2013 klesol podiel osôb, ktoré sa zdržujú doma v zafajčenej miestnosti, z 8,2 % na 5,2 % v roku 2019.

Podiel respondentov, ktorí boli počas uplynulých 12 mesiacov hospitalizovaní, sa v rokoch 2013, 2016 a 2019 nelíšil štatisticky významne. Od roku 2013 klesal podiel ambulantne liečených mužov aj žien.

Od roku 2013 stúpal podiel mužov očkovaných pred viac ako 2 rokmi a klesal podiel žien očkovaných pred 1 až 2 rokmi.

Najvyšší počet respondentov sa zúčastnil urologickej preventívnej prehliadky v roku 2016.

Najviac respondentiek sa zúčastnilo gynekologickej preventívnej prehliadky v roku 2016, najnižší počet respondentiek v roku 2019. Od roku 2013 klesá podiel respondentov, ktorí sa nezúčastnili žiadnej preventívnej prehliadky. Taktiež klesá podiel respondentov, ktorí užívali lieky na recept. Podiel respondentov, ktorí užívali lieky bez receptu, sa v rokoch 2013, 2016, 2019 líšil štatisticky významne. Najvyšší počet respondentov, ktorí užívali lieky bez receptu, bol v roku 2019, najnižší v roku 2016.

Od roku 2013 klesá podiel respondentov, ktorí udávajú nedostatok informácií ako príčinu, ktorá im neumožňuje zdravšie žiť.
 

Odporúčania pre prax

• Vzhľadom na klesajúci podiel respondentov, ktorí sa nevenujú žiadnej pohybovej aktivite, je dôležité pokračovať v zdravotnej výchove a podpore zdravia obyvateľstva Slovenskej republiky s cieľom zvýšiť povedomie o význame pohybovej aktivity. Dôležité je pravidelné zverejňovanie informácii o rôznych možnostiach a druhoch pohybovej aktivity prostredníctvom masových komunikačných prostriedkov, ako sú informácie na webových stránkach, v televízii či na sociálnych sieťach. Prostriedkom na zvyšovanie záujmu verejnosti o zdravý pohyb sú tiež celonárodné alebo lokálne organizované kampane orientované na zapojenie verejnosti do určitej pohybovej aktivity, ako napríklad súťaž organizovaná Ministerstvom dopravy a výstavby SR ,,Do práce na bicykli“.

• V oblasti duševného zdravia je dôležité zamerať sa na programy pre skorú prevenciu porúch, podporu duševného zdravia a všeobecnú informovanosť, ktoré patria medzi najúčinnejšie opatrenia v oblasti duševného zdravia. V rámci Svetového dňa duševného zdravia zviditeľňovať túto tému prostredníctvom zvýšenej informovanosti a odporúčaniami na udržanie a podporu duševného zdravia. Pokračovať v realizovaných programoch pre podporu zdravého životného štýlu v gescii úradov verejného zdravotníctva v SR, ktoré pôsobia ako prevencia vzniku nielen fyzických ochorení, ale aj psychických porúch. Pretože nezdravá strava, nedostatok pohybu a spánku sú spojené s vyšším rizikom vzniku depresie u ľudí bez psychických porúch.

• Je potrebné zdôrazňovať význam preventívnych prehliadok kvôli zachyteniu včasných príznakov ochorení. Dôležitá je cielená propagácia významu preventívneho očkovania formou informačných kampaní prostredníctvom médií dostupných pre širokú verejnosť.

• Spôsob výživy a jej trendy sa v minulosti menili pod vplyvom spoločenských a sociálnych zmien. Podobne ako aj v iných štátoch, došlo aj u nás k vzostupu spotreby živočíšnych produktov, najmä mäsa, stúpa spotreba cukru. Tento trend prevažuje dodnes, hoci už dochádza pod vplyvom intervencie k zmenám. Organizujú sa projekty ako ,,Viem, čo zjem“ alebo „Školský program“, no aj aktivity ako „Edukácia zamestnancov školských jedálni v oblasti výživy, zhodnotenie pestrosti jedálnych lístkov v školských stravovacích zariadeniach“, „Monitorovanie regulácie kuchynskej soli v hotových pokrmoch“ či „Poskytovanie online poradenstva v oblasti zdravej výživy a podpory pohybovej aktivity“.