Prieskum ÚDZS: Po doplnkovom pripoistení by bol dopyt

Pokiaľ ide o sumy, ktoré by boli opýtaní ochotní za pripoistenie zaplatiť, prieskum ukázal nasledovné: 5 eur mesačne by bolo optimum pre 37 percent opýtaných; 10 eur pre 9 percent, 15 a viac eur pre 2 percentá opýtaných.

O niečo menší záujem o doplnkové zdravotné pripoistenie by bol v oblasti fyzioterapie. V prieskume sa kladne k takémuto komerčnému produktu postavilo 40 percent opýtaných a pre najviac z nich, 28 percent, by bola prijateľná suma 5 eur mesačne.

50 % poistencov má záujem o pripoistenie v oblasti stomatológie; a sú zaň ochotní si aj priplatiť

40 % poistencov má záujem o pripoistenie v oblasti fyzioterapie; a sú zaň ochotní si aj priplatiť

Úrad vo svojej Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2022 upozornil, že priestor na doplnkové zdravotné poistenie majú zdravotné poisťovne najmä v tej časti zdravotnej starostlivosti, na ktorú poistenci najviac doplácajú. A to sú dentálne výkony a fyzioterapia.

Zároveň tento typ podnikania umožňuje aj legislatíva. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v § 2 odseku 1 písmeno b) definuje individuálne zdravotné poistenie a zároveň zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v § 6 odseku 13 počíta s možnosťou poskytovania individuálneho zdravotného poistenia, keď zdravotným poisťovniam umožňuje uzatvárať zmluvy o individuálnom zdravotnom poistení podľa zákona o komerčnom poisťovníctve.

Doplnkové zdravotné poistenie by tak na jednej strane zvyšovalo príjmy i zisky zdravotných poisťovní a na druhej znižovalo náklady poistencov za konkrétny typ zdravotnej starostlivosti. Postupom času by sa práve cez zdravotné pripoistenie mohli vytvárať produkty, ktoré by napríklad v ústavnej zdravotnej starostlivosti zvyšovali komfort pripoistených pacientov.

Doplnkové zdravotné poistenie by privítala aj Asociácia na ochranu práv pacientov. „Pacienti podporujú možnosť pripoistenia na tie typy a služby v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú v základnom balíku povinného zdravotného poistenia a na tie choroby, ktoré majú nižšiu ako 100 percentnú úhradu z povinného zdravotného poistenia. Pred zavedením individuálneho zdravotného pripoistenia preto potrebujeme presné určenie nároku pacienta z povinného zdravotného poistenia, pretože to musí mať svoje jasné pravidlá, aby nedošlo k diskriminácii a vylúčeniu niektorých skupín obyvateľov, ako napríklad chronicky chorých.“ uviedla 1. viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov MUDr. Mgr. Elena Marušáková, MBA.

Úrad v prieskume zisťoval aj to, ktoré problémy v zdravotníctve poistenci považujú za najpálčivejšie. Najväčšia nespokojnosť je s nedostatkom termínov a dlhými čakacími lehotami na vyšetrenie a operáciu. Nasleduje problém preplnených čakární a nevrlý zdravotnícky personál.

Poradie vybraných problémov zdravotnej starostlivosti na Slovensku zoradené podľa problémového skóre (kombinácia závažnosti a frekvencie výskytu problému)

V prieskume občania zároveň hodnotili aj výkon štátu vo vybraných oblastiach. Obdobne ako v škole mali hodnotiacu škálu od 1 výborne do 5 nedostatočne. Ukazovateľ zabezpečenie zdravotnej starostlivosti patril k tým najhoršie spravovaným – priemerná známka bola 3,64. Horšie na tom boli už len vyšetrovanie a trestanie korupcie (známka 3,68) a nízky verejný dlh (známka 3,85).