HPI navrhuje reformu úradu pre dohľad

BRATISLAVA 13. januára (SITA) - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) počnúc funkciou predsedu, cez správnu radu až po dozornú radu by sa mal reformovať. Myslí si to analytik z Health Policy Institute (HPI) Peter Balík, ktorý na túto tému vypracoval i komplexnú štúdiu "Analýza regulačného rámca slovenského zdravotného sektoru". Za nutnú označil predovšetkým zmenu voľby predsedu úradu. "S tým cieľom, aby sa dosiahla široká politická dohoda o tomto významnom poste so zásadnými kompetenciami, a aby sa tým zabezpečila nezávislosť úradu," konštatuje Balík v štúdii.

Ako príklad vedúcich pracovníkov nezávislých orgánov uvádza guvernéra Národnej banky Slovenska, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu či predsedu Národného kontrolného úradu, ktorých volí Národná rada SR. Analytik preto odporúča zmeniť zaužívaný spôsob voľby predsedu ÚDZS a to tak, že navrhovať ho bude vláda, schvaľovať NR SR a vymenúvať prezident. V súčasnosti ho na návrh ministra zdravotníctva volí kabinet.

Štúdia HPI sa venuje nielen spôsobu, akým je obsadzovaný post šéfa úradu, ale aj možnostiam jeho odvolania. Poukazuje najmä na klauzulu, ktorá sa do zákona dostala uplynulý rok a pre ktorú odišiel i bývalý predseda ÚDZS Ján Gajdoš. Od analytika dostala prívlastok kontroverzná, nakoľko podľa neho narúša nezávislosť fungovania inštitúcie, pretože umožňuje odvolať predsedu z akýchkoľvek dôvodov a bez udania dôvodu. Autor analýzy pripomína, že klauzula bola prijatá i v roku 2006. "Následkom tohto dodatku je, že ani jeden predseda nepôsobil v úrade celé funkčné obdobie piatich rokov od vzniku ÚDZS v roku 2004. A pritom odvolania predsedov podliehali väčšinou argumentácii spojenej s klauzulou o odvolaní kvôli akýmkoľvek dôvodom," konštatuje Balík. Na zachovanie nezávislosti a kontinuity úradu preto považuje za nevyhnutné, aby sa zabezpečilo zotrvanie predsedu v úrade počas celého funkčného obdobia cez politické cykly.
Priestor na reformu vidí aj v Správnej rade ÚDZS, ktorá má dnes len limitované kompetencie, pričom rozhodovacia právomoc ostáva v rukách predsedu úradu. "Tá sa však v budúcnosti môže stať nebezpečným precedensom, keďže predseda ako jediná osoba môže rozhodnúť o zásadných veciach," uvádza Balík. Navrhuje preto, aby sa na správnu radu preniesli niektoré z rozsiahlych právomocí šéfa úradu, medzi inými aj vydávanie a zrušenie povolení zdravotným poisťovniam, rozhodovanie o uložení sankcie pre zdravotnú poisťovňu či ukladanie pokút za priestupky.
Predseda by však aj po prenesení týchto kompetencií disponoval spolurozhodovaním právom. Zároveň by sa mal podľa Balíka zredukovať počet členov správnej rady zo siedmich na troch a zmeniť by sa mala aj ich voľba. Dvaja členovia by boli volení parlamentom na návrh vlády a jedného člena by zase volil kabinet na návrh ministra zdravotníctva.

Zásadné zmeny by sa na základe štúdie nevyhli ani dozornej rade úradu. Analytik HPI dospel k záveru, že nie je nenahraditeľná a jej kompetencie by sa mohli preniesť na správnu radu, čím by sa zefektívnil chod riadiacich orgánov úradu. Dozorná rada by sa tak definitívne zrušila.

"Nedostatky úradu spočívajú predovšetkým v niektorých neprecizovaných kompetenciách jeho orgánov a politických rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú jeho nezávislosť. V porovnaní s prínosom úradu pre fungovanie zdravotníctva, kvalitnú zdravotnú starostlivosť a samotných pacientov by tieto nedostatky mali byť skôr predmetom diskusií o reforme úradu a nie o jeho zrušení," dodáva Balík.

© 2013, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.