Koncepcia zdravotníctva v Slovenskej republike z pohľadu SLK

Hlavné ciele koncepcie zdravotníctva v SR: Dosiahnutie udržateľnej, dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Zdravotníctvo v kocke - systémová predstava:

I. Nastavenie siete zdravotníckych zariadení.

Namiesto minimálnej siete navrhujeme zaviesť optimálnu sieť. Pod pojmom optimálna sieť rozumieme dostatočný počet ambulancií všeobecných lekárov a špecialistov, s príslušnými spádovými nemocnicami I., II. a III. typu a doliečovacie zariadenia.

II. Zdravotnícki pracovníci

Zdravotnícki pracovníci musia na výkon svojej činnosti spĺňať odborné kritériá a musia mať zabezpečené optimálne podmienky pre výkon svojej činnosti. Tieto podmienky musia garantovať štátne orgány a ich dodržiavanie kontrolovať komory - profesijné stavovské organizácie zdravotníckych pracovníkov. Profesijným komorám je potrebné delegovať a navýšiť právomoci s rovnakými kompetenciami komory voči všetkým zdravotníckym pracovníkom vykonávajúcim povolanie.

III. Starostlivosť o občana/pacienta – jednoduchý a zrozumiteľný pohyb v systéme, preventívne postupy.

A: Pohyb pacienta v systéme: Primárna zdravotná starostlivosť- VLD, VLDD, zubné a gynekologické ambulancie. Cieľom je dosiahnuť stav v súlade so súčasnými trendmi v EÚ, aby bolo 80 % pacientov vyriešených všeobecnými lekármi a len 20 % odoslaných do ŠAS a ÚZS. VLD a VLDD by mali koordinovať všetku starostlivosť o pacienta. Poskytovateľ primárnej zdravotnej starostlivosti má určený zdravotný obvod a oblastný spád/rajón so zoznamom špecialistov v jednotlivých odboroch, ku ktorým odosiela pacientov. Poskytovateľ špecializovanej ambulantnej starostlivosti má určenú spádovú oblasť cestou VÚC v spolupráci so SLK a odbornými spoločnosťami - je definovaná počtom obyvateľstva v spádovom území. Uvedené úzko súvisí s nastavením optimálnej siete. Ústavná zdravotná starostlivosť – založená na princípe spádovosti- podľa zhodnotenia závažnosti stavu pacienta a potreby špecializovaného postupu.

B: Preventívne postupy - Individuálna starostlivosť o svoje zdravie – Os zdravia SLOVENSKÁ LEKÁRSKA KOMORA Sekretariát SLK, Račianska 42/A, 831 02 Bratislava Slovenská lekárska komora, Račianska 42/A, 831 02 Bratislava tel.: 02/4911 4300, fax: 02/4911 4301, e-mail: sekretariat@lekom.sk Pacient musí byť zodpovedný za svoje zdravie – životospráva, preventívne postupy, očkovanie, dodržiavanie liečebného režimu, termínov vyšetrení, po návšteve ŠAS alebo prepustení z ÚZS sa hlásiť u svojho všeobecného lekára. Základom efektívneho systému zdravotnej starostlivosť je zodpovednosť občana/pacienta za svoje zdravie. Prevzatie zodpovednosti pacientom je základná úloha, na ktorú treba sústrediť pozornosť vo forme edukácie zmeny životného štýlu, rastu počtu ľudí s absolvovanými preventívnymi prehliadkami a očkovaniami, dôkladným dodržiavaním liečebného režimu a termínov vyšetrení a dôsledným prihlásením sa u svojho všeobecného lekára po návšteve ŠAS alebo po prepustení z ÚZS. Zdravotníctvo ovplyvňuje zdravie človeka len asi z 10-15 percent. Spolu so životným štýlom (50-60 percent), socioekonomickým a prírodným životným prostredím (20-25 percent) a genetikou (10-15 percent) tvoria tzv. determinanty zdravia.

IV. Správa systému verejného zdravotného poistenia

Zriadenie Fondu verejného zdravotného poistenia a Úradu verejného zdravotného poistenia sú nové prvky v systéme zdravotnej starostlivosti. Ich hlavnou úlohou má byť spravovanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia a kontrola konania všetkých účastníkov v systéme. Fungovať majú na samosprávnom princípe. Zriadením ÚVZP A FVZP by sa dosiahla vyváženosť zmluvných vzťahov, efektívne nakladanie s verejnými financiami a tiež nezávislá kontrola dodržiavania pravidiel poskytovateľmi ZS a zdravotných poisťovní.

V. Financovanie systému zdravotnej starostlivosti

Financovanie systému ZS navrhujeme ako viaczdrojové: a. Verejné zdravotné poistenie - povinné odvody. Je potrebné určiť rozsah a objem zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tzv. nárok pacienta, t.j. prioritné a finančne náročná diagnózy, ktoré budú plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Je potrebné jasne pomenovať, čo a v akom rozsahu je aktuálne nastavený systém verejného zdravotného poistenia schopný financovať, a za čo si už občan a pacient musí platiť sám či už priamo alebo z pripoistenia. Túto zodpovednosť nie je možné preniesť na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tí sú povinní poskytovať kvalitnú a odbornú zdravotnú starostlivosť na základe najnovších poznatkov a svojich vedomostí a táto im musí byť aj adekvátne hradená. Preplácanie výkonov ZP pre zmluvných a nezmluvných poskytovateľov musí mať jasné pravidlá. b. Pripoistenie na základe zmluvného vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a pacientom. c. Priame platby za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa platných cenníkov a pravidiel. d. Granty, dotácie, projekty domáce a zahraničné. Financovanie systému ZS musí zohľadňovať reálne ceny výkonov v súlade so Zákonom o cenách. Katalóg (zoznam) výkonov musí zohľadňovať reálne ceny. Pri cenotvorbe sa vychádza z kalkulácie nákladov, ktorá je vypracovaná ekonomickými expertmi, pravidelne aktualizovaná, jedenkrát ročne auditovaná. Tieto náklady nemožno určovať (ani redukovať) na základe politických rozhodnutí, ale na základe overiteľných faktov. V záujme stability a rozvoja zdravotníckych zariadení v systéme zdravotnej starostlivosti za dôležité považujeme zavedenie tzv. paušálnej platby v ambulantnej aj ústavnej ZS- pre zmluvných poskytovateľov ZS. Paušálna platba by pokryla základné prevádzkové náklady PZS v súvislosti so zákonným požiadavkami na prevádzku zdravotníckeho zariadenia. Jej výšku určí ÚVZP.

Ďalšou zložkou by bola platba za výkony. V prípade, že platby za výkony nedosiahnu výšku paušálnych nákladov, patrí poskytovateľovi výška platby v paušálnej úhrade. V prípade, že platby za výkony prekročia výšku paušálnej úhrady, patrí poskytovateľovi paušálna úhrada plus zložka, o ktorú platba za výkony presahuje paušálnu úhradu. Poskytovateľ ZS bude mať možnosť poskytovať svoju činnosť v nezmluvnom vzťahuvýkony poskytovateľa ZS by si pacient hradil sám. V tomto postavení nemá poskytovateľ ZS nárok na paušálnu platbu. Zdravotná poisťovňa bude mať povinnosť pre svojho poistenca hradiť indikované laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia, lieky a zdravotnícke pomôcky.

VI.Integrácia systému ZS s inými systémami – sociálny, vzdelávací, vedeckovýskumný

Následná zdravotná starostlivosť (neakútna) a starostlivosť o chronicky chorých pacientov a ľudí odkázaných na sociálnu pomoc – je potrebné doriešiť pohyb takýchto pacientov v systéme zdravotnej starostlivosti, vzájomnú kooperáciu oboch systémov a adekvátne finančné zabezpečenie. Je nutné legislatívne upraviť vzájomné vzťahy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. Vzdelávanie obyvateľstva v oblasti zdravotnej výchovy a spolupráca s pacientskymi organizáciami sú nevyhnutnými faktormi pre udržanie stability celého systému. Dôležité je integrovať vedu a výskum s ich najnovšími diagnostickými a liečebnými postupmi, ako aj inovatívnymi metódami, do činnosti poskytovateľov ZS. Záver: Koncepcia rozvoja zdravotníctva v SR z pohľadu SLK je základný dokument, ktorým chce komora prispieť k reforme zdravotníctva u nás. Bola o nej informovaná prezidentka SR i minister zdravotníctva, čaká sa na stretnutie s predsedom Vlády SR. Koncepcia je otvorený dokument, do hľadania a presadzovania najlepších riešení chce SLK zapojiť všetky relevantné subjekty v zdravotníctve.