Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Aktuality

Obnova verejných budov je pomalá, pri súčasnom tempe bude trvať takmer tridsať rokov

Kategória: Spravodajstvo Autor/i: NKÚ

Bratislava 24. februára 2023 – Obnova verejných budov na Slovensku v rokoch 2014 až 2021 bola nesystémová a nenapredovala želaným tempom. Tieto roky sme nevyužili na zriadenie národnej databázy o budovách a ani na reálne zníženie spotreby energií. Pri ich súčasných vysokých cenách to dnes znamená výrazné zvýšenie nákladov na prevádzku budov štátnej a verejnej správy, ako aj samosprávy. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR ďalej potvrdila, že roztrieštenosť financovania a nastavený systém zberu dát mali nepriaznivý dosah na presnosť, spoľahlivosť a kvalitu vykazovaných údajov.

Paradoxom tiež bolo, že Ministerstvo dopravy SR ako gestor energetickej hospodárnosti budov nemalo v kontrolovanom období až do prijatia Plánu obnovy a odolnosti priamy finančný nástroj na obnovu verejných budov. Rezort tiež nemal k dispozícii relevantné údaje o financovaní a miere obnovy verejných budov.

Infografika Obnova verejných budov

„Kontrola NKÚ zameraná na obnovu verejných budov, a v tom osobitne štátnych, ukázala, že financovanie z verejných zdrojov bolo nedostatočné a podporné nástroje boli roztrieštené medzi viacerými rezortmi, pričom samotné financie na obnovu budov poskytovalo viac ako 15 subjektov. Presúvanie kompetencií po politických zásahoch viedlo k ďalšej roztrieštenosti, a tým neprehľadnosti financovania,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo a za negatívum označil aj to, „že len formálne monitorujeme výsledky a chýbajú aj plány z hľadiska energetickej efektívnosti budov v správe štátu.“  Medzi prekážky, ktoré bránili intenzívnejšej obnove verejných budov patrili tiež chýbajúca národná databáza o budovách, nepoužiteľnosť eurofondov na túto činnosť v Bratislavskom samosprávnom kraji, ako aj nízka angažovanosť samotných  vlastníkov a správcov verejných budov.

Gestor problematiky vzhľadom na kompetencie nedokázal všetky prekážky efektívne riešiť, preto niektoré z nich pretrvávajú od roku 2014 dodnes. Ukázalo sa, že stratégie obnovy budov vypracované rezortom dopravy v rokoch 2014, 2017 a 2020 neboli výraznou hybnou silou rastu tempa obnovy budov. „Verím, že verejný sektor na základe udalostí ostatných mesiacov, keď sme svedkami rapídneho zvyšovania cien energií, bude prijímať rozhodnutia smerujúce k obnove verejných budov s cieľom znižovania spotreby energií a celkovo k efektívnej správe. Správcovia štátnych budov by v tom mali byť aktívnejší a pripraviť nové opatrenia, ktoré zvýšia hospodárnosť správy a prevádzky, ako aj organizačné opatrenia smerujúce k efektívnejšej správe a využívaniu budov a následne zmysluplnej obnove a plánom znižovať energetickú náročnosť,“ podčiarkol J. Ivančo. Obnova verejných budov má v kontexte aktuálnej situácie kľúčový význam pri úspore energií a znižovaní nákladov.

Európska únia (EÚ) chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Sektor budov je jedným z najväčších spotrebiteľov energie. Podľa iniciatívy EÚ „Vlna obnovy“ z roku 2020 je cieľom v oblasti budov znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %, znížiť ich energetickú náročnosť o 14 % a zredukovať spotrebu energie na vykurovanie a chladenie o 18 %. „Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je jedným z pilierov naplnenia záväzkov SR vo vzťahu ku klimatickej neutralite, v tejto oblasti nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia obnovy a aj databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov,“ zdôraznil podpredseda NKÚ. „V kontrolovaných rokoch 2014 až 2021 bolo obnovených 2 062 budov verejného sektora. Pri zachovaní tohto tempa by obnova všetkých energeticky nehospodárnych verejných budov trvala 27 rokov,“ dodal. Spolu je na Slovensku približne 15 000 verejných budov. Ako potvrdzuje Plán obnovy a odolnosti, niektoré sú čiastočne obnovené, avšak hĺbkovú obnovu si vyžaduje až 75 % z nich. Potenciál na energetickú úsporu je teda v tejto oblasti výrazný.

Kontrolóri ďalej zistili, že správcom verejných budov, vrátane tých, ktoré sú v správe štátu, chýbajú odborné kapacity na zabezpečenie primeraného a dobre cieleného financovania, ako aj na prípravu a realizáciu projektov. Jednotlivé rezorty obnovujú svoje budovy prevažne podľa aktuálnej dostupnosti zdrojov, bez analytického posúdenia, nadrezortného pohľadu na priority a systematického plánovania investícií do ich obnovy. Podľa Ivanča kombinácia týchto faktorov a ich účinkov je spojená s vysokým rizikom neefektívneho a nehospodárneho vynakladania verejných zdrojov. „Verejné subjekty svoje budovy, často postavené na lukratívnych pozemkoch neobnovujú, uprednostňujú radšej prenájom priestorov v nových energeticky hospodárnych súkromných stavbách a vlastné budovy nechávajú chátrať. Preto je čím ďalej väčší problém, aby verejné budovy spĺňali vysoké štandardy udržateľnosti a hrozí, že počet chátrajúcich verejných budov bude rásť geometrickým radom,“ upozornil podpredseda kontrolórov J. Ivančo.

Kontrolný úrad preto odporúča parlamentu zaviazať vládu vypracovať analýzu o možnom spojení súčasných delených kompetencií do jedného orgánu s pôsobnosťou pre štátne budovy. Jednoznačne by sa mal sprehľadniť systém financovania obnovy budov zo zdrojov EÚ. Vzniknúť by mala aj digitalizovaná databáza s aktuálnymi analytickými údajmi o stave verejných budov a na jej základe by sa malo rozhodovať o potrebnej rekonštrukcii. Povinnosť zriadiť národnú databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov Slovensku vyplýva aj z európskej smernice. Viaceré členské krajiny, napríklad Belgicko, Maďarsko či Španielsko, nám môžu slúžiť ako dobrý príklad, keďže zaviedli povinnosť pre verejné orgány viesť záznamy o spotrebe energie a nahlasovať ju národnej autorite súčasne s plánom úspor. 

Správa o výsledku kontroly "Obnova verejných budov"


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.