Predchádzajúci týždeň navštívili Bratislavu experti z misie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorí sa zamerali na hodnotenie informačných systémov vo vzťahu k zdravotníckym dátam a informáciám. Po štyroch dňoch, počas ktorých sa stretli s odborníkmi Ministerstva zdravotníctva SR, ako aj ďalšími rezortmi a organizáciami, pripravili predbežný sumár zistení pre Slovensko. Tento sumár bude neskôr rozpracovaný do podrobnej hodnotiacej správy, ktorá by mala byť dostupná v priebehu týždňov.
Súčasná doba prináša výrazný nárast mobility ľudí, ktorých správanie sa navyše pod vplyvom moderných technológií mení. Tento trend ovplyvňuje nárast rizika šírenia infekčných ochorení, ale aj vznik nových či návrat starých medicínskych hrozieb. Rozvoj informačných systémov priniesol nové nástroje, ako proti takýmto hrozbám bojovať. Zo záverov misie WHO však vyplýva, že Slovensko zatiaľ dostatočne nevyužíva všetky možnosti, ktoré zozbierané dáta ponúkajú.
Aj samotný záujem WHO o informačné systémy v zdravotníctve potvrdzuje ich význam v ochrane verejného zdravia. Preto si minister zdravotníctva Michal Palkovič v piatok vypočul predbežné závery expertov. „Dáta na Slovensku zbierame a využívame predovšetkým len ako štatistiky, ale nie ako zdroj vedomostí. Preto by som sa chcel našim hosťom z WHO poďakovať za ich odporúčania, ktoré rozhodne ukazujú, že máme čo doháňať,“ uviedol minister.
Vzájomná informovanosť a výmena poznatkov je v tejto oblasti kľúčová. Kvalitné a presné dáta sú dôležitým a užitočným nástrojom, napríklad aj pri včasnom prijímaní protiepidemických opatrení, ako ukázala pandémia ochorenia COVID-19. Význam však majú aj v iných oblastiach, konkrétne tiež pri manažovaní zdravotnej starostlivosti o utečencov z Ukrajiny či pri prírodných katastrofách.
Odborníci z WHO konštatovali, že zber dát je dostatočný, avšak ich využitie je často chaotické. Komunikácia medzi jednotlivými organizáciami a inštitúciami v rámci zdieľania dát nie je jednoznačne nastavená, čím sa niekedy zbytočne duplikujú nielen procesy, ale aj výsledky. Na krízy akéhokoľvek druhu reagujeme ako štát až dodatočne, pričom musíme vytvárať nové postupy a pravidlá. Namiesto toho by sme sa mohli pripraviť na podobné situácie vopred práve vďaka skúsenostiam z minulosti, a to napríklad formou rámcovej legislatívy.
„Osobne vnímam ako jeden z najväčších problémov pri manažmente zdravotníckych údajov aj množstvo informačných systémov, ktoré používajú jednotliví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a ktoré, navyše, nie sú navzájom kompatibilné. Na tento problém upozornili aj kolegovia z WHO,“ povedal minister Palkovič o jednej z ďalších tém. Tieto systémy sú podľa expertov zároveň pre užívateľov príliš zložité.
Chýba nám tiež centralizácia zberu dát, nedostatočne sa rieši ich bezpečnosť a validácia. Údaje sa tak často síce dostávajú na miesta, kde ich potrebujú, avšak vzhľadom na nedostatočnú koordináciu mechanizmov sa nedostávajú aj k tým ľuďom, ktorí by ich skutočne vedeli adekvátne využiť v rámci nastavenia zdravotníckeho systému. „Verím, že záverečná správa z WHO pomôže slovenských inštitúciám pohnúť sa v tejto oblasti tam, kam treba, a to rýchlejšie, ako by sme to dokázali sami,“ dodal na záver minister zdravotníctva.
