Odvod za poistencov štátu sa zvyšuje na 4,32 percenta

BRATISLAVA 1. júla (SITA) - Odvod za poistencov štátu sa od 1. júla do konca roka 2012 zvyšuje na 4,32 percenta. Vyplýva to z novely zákona o zdravotnom poistení Richarda Rašiho (Smer-SD), ktorá v nedeľu nadobudla účinnosť. Právna norma týmto spôsobom rozpúšťa rezervu zo štátneho rozpočtu vo výške 50 mil. eur na prekrytie nedostatku zdrojov v zdravotníctve na vyššie platy sestier a lekárov. Chýbajúce peniaze teda dorazia prostredníctvom vyšších platieb za poistencov štátu zdravotným poisťovniam a následne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v druhom polroku. Na zákonom priznané platy sestier a lekárov do konca roka bude potrebných približne o 107 mil. eur viac, ako pokrýva terajší systém, pre rok 2013 to bude odhadom 175 mil. eur.

Novela zároveň zavádza do mechanizmu prerozdeľovania poistného nový parameter, prediktor chorobnosti. Podľa nového prerozdeľovacieho vzorca by štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) získala ročne na poistnom viac o 30 miliónov eur, poisťovňa Dôvera by prišla o 21,1 milióna eur a zdravotná poisťovňa Union o deväť miliónov eur. Vybrané poistné sa v súčasnosti medzi zdravotnými poisťovňami prerozdeľuje na základe demografických charakteristík - veku a pohlavia - a na základe ekonomickej aktivity poistenca, teda či je poistencom, za ktorého platí zdravotné poistenie štát. "Takéto charakteristiky dokážu vysvetliť len veľmi malú časť variability nákladov. Mechanizmus kompenzácie rizikovej štruktúry poistných kmeňov zdravotných poisťovní doteraz nezahŕňal žiaden parameter chorobnosti. Aby boli zdroje adresnejšie nasmerované za chorým, a teda nákladnejším poistencom, zavádza sa prediktor chorobnosti - dlhodobá spotreba liekov, tzv. farmaceuticko-nákladové skupiny (PCG)," argumentuje Raši.

Na podobnej báze sa prerozdeľuje poistné napríklad v Nemecku, Švajčiarsku, Belgicku či Holandsku. Rašiho predloha vychádza z holandského modelu a poslanec za Smer-SD predpokladá, že zvýši spravodlivosť v mechanizme prerozdeľovania poistného. V zákone sa definuje 12-mesačné obdobie, z ktorého sa hodnotí spotreba liekov ako kritérium pre zaradenie poistenca do farmaceuticko-nákladovej skupiny. Po novom prerozdelení každá z poisťovní dostane rovnakú platbu na poistenca v rovnakej rizikovej skupine.

Právna norma rovnako nanovo definuje preukazovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní. "Ukazovateľ kapitálovej primeranosti sa ruší z dôvodu, že nezohľadňuje špecifiká systému verejného zdravotného poistenia. Mechanizmus preukazovania platobnej schopnosti cez ukazovateľ kapitálovej primeranosti je vlastný pre komerčné poisťovne a nie je vhodný pre zdravotné poisťovne v povinnom zdravotnom poistení," uvádza Raši. Zdravotné poisťovne podľa neho v zásade fungujú na priebežnom systéme. "Na účinnú reguláciu finančného zdravia zdravotných poisťovní postačuje v plnej miere preukazovať platobnú schopnosť schopnosťou uhrádzať záväzky voči poskytovateľom v lehote, ktorá nepresiahne 30 kalendárnych dní odo dňa zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti záväzkov voči poskytovateľom," konštatuje predkladateľ. Uvoľnia sa tak milióny eur zo štátnej VšZP, aj keď doložka vplyvov o tom nehovorí.

Pozmeňujúcim návrhom Vladimíra Baláža (Smer-SD) novela zavádza pojem koncová sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť na príslušnom spádovom území. Koncovú sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti tvoria poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí majú pre štát strategický význam a ktorí zabezpečujú poskytovanie štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti aj s prihliadnutím na bezpečnosť štátu. Ide o zdravotnícke zariadenia, na ktoré má ministerstvo zdravotníctva operatívny dosah, na základe čoho štát dokáže garantovať činnosť týchto zdravotníckych zariadení aj v mimoriadnych situáciách, a tým zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom. S týmito zariadeniami zdravotné poisťovne musia podpísať zmluvy.

Rozširujú sa aj dôvody, pre ktoré možno odvolať predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a členov správnej rady úradu. K existujúcim možnostiam sa pripája i odvolanie v prípade, "ak úrad neplní úlohy podľa zákona", alebo "z iných závažných dôvodov, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva, alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie". V reakcii na túto zmenu z funkcie odstúpil predseda ÚDZS Ján Gajdoš.

Poslanci podporili i pozmeňujúci návrh poslankyne za Smer-SD Emílie Müllerovej, podľa ktorej zdravotné poisťovne nebudú musieť oznamovať poistencom výšku preplatkov alebo nedoplatkov do päť eur poštou, ale budú tak môcť urobiť elektronickou formou. Preplatky a nedoplatky do päť eur sa totiž nezúčtovávajú, iba oznamujú. Zdravotné poisťovne by tak mali ušetriť asi 416 tis. eur, ktoré dajú na poštovné a spotrebný materiál.

© 2012, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.