TÝŽDEŇ MOZGU 2022

Mozog potrebuje v boji proti predčasnému starnutiu sústavný tréning a neustálu stimuláciu svojich funkcií. Tréningom môžeme mozog rozvíjať a udržiavať v dobrej kondícii.

Počas Týždňa mozgu 2022 na sociálnej sieti ÚVZ SR nájdete každý deň (od pondelka do nedele) zverejnenú novú úlohu na „precvičenie mozgových závitov“.

Zaujímavosti o mozgu

• Ľudský mozog váži asi 1400 g, tvorí približne 2 % hmotnosti tela.

• Samotný mozog necíti bolesť. Nie sú v ňom receptory bolesti.

• Mozog je energeticky náročný. Potrebuje neustály prísun energie, nevie si ju ukladať do zásoby. Zdrojom energie pre mozog je glukóza, za deň jej spotrebuje asi 115 gramov.

• Mozog v tele obsahuje asi 80 % vody (preto je citlivý na dehydratáciu), 12 % tuku a 8 % bielkovín.

• Mozog je orgán s najväčšou spotrebou kyslíka. Spotrebuje jednu tretinu kyslíka, ktorý dokážeme prijať.

• Mozog sa nikdy nevypne, nezastaví sa ani počas spánku. Mozog je v noci oveľa aktívnejší ako vo dne. Spracováva informácie a spomienky získané cez deň a ukladá ich do dlhodobej pamäti.

• Intelektuálna aktivita podporuje zdravie a funkčnosť mozgu.

• Počúvanie hudby a predčítavanie rozprávok deťom pred spaním posilňuje činnosť mozgu.

• Učenie sa hry na hudobný nástroj zvyšuje výkon mozgu a poznávacie schopnosti u detí aj dospelých.

Desatoro pre mozog

Čo mozgu pomáha:

1. Udržiavať ho v aktivite. Akákoľvek aktivita mu prospieva – komunikácia, sociálne vzťahy, literatúra, nové podnety, kultúra, umenie, pestovanie koníčkov, spoločenské hry, učenie cudzích jazykov.

2. Trénovať pamäť – výkon pamäti sa môže vekom znižovať. Preto ju treba stále trénovať a udržiavať v aktivite. Dôležité je používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu.

3. Kvalitná strava – mozog spotrebúva veľa energie. Dôležitá je zdravá a vyvážená strava. Vhodným príkladom je stredomorská strava zahŕňajúca zeleninu, ovocie, olivový olej, obilniny, chlieb, strukoviny, ryby, vajíčka, mliečne výrobky, mäso. Dôležité je redukovať príjem alkoholu. Vitamíny skupiny B sú dopingom pre celý nervový systém.

4. Dostatok tekutín - ak je telo zásobené tekutinami, mozog je dostatočne prekrvený a nervové bunky navzájom dobre komunikujú.

5. Kvalitný spánok – chronický nedostatok spánku poškodzuje pamäť a narúša koncentráciu.

6. Pravidelná fyzická aktivita – pohybom sa zvyšuje mozgová výkonnosť. Ideálny je pohyb na čerstvom vzduchu.

7. Pravidelný oddych počas dňa – krátke prestávky (mikroprestávky, 5- až 10-minútové) počas dňa zmierňujú únavu – pohľad z okna, chôdza po schodoch, hlboké dýchanie, krátka meditácia.

8. Pobyt v prírode – aspoň dve hodiny za týždeň. Podporuje psychické aj fyzické zdravie.

9. Používať informačné a komunikačné technológie len v najnutnejšej miere a nenechať ich zbytočne zapnuté.

10. Určiť si vo svojom byte aj pracovnom prostredí zóny bez akýchkoľvek technológií.

Sedem populárnych výrokov o mozgu - ide o fakt alebo mýtus?

1.   Ľudia majú najväčší mozog zo všetkých cicavcov.

Fakt alebo mýtus?

Mýtus.

Najväčší mozog zo všetkých žijúcich druhov cicavcov nemá človek, ale vorvaň tuponosý. Hoci mozog vorvaňa je 5-krát väčší ako ľudský mozog, ľudia lámu rekord s najväčším mozgom v pomere k telesnej veľkosti, čiže v parametri známom ako „encefalizačný kvocient.“

2.   Miecha prestáva rásť vo veku 4 alebo 5 rokov.

Fakt alebo mýtus?

Fakt.

Miecha je súčasťou centrálneho nervového systému spolu s mozgom. Miecha narastie do dĺžky 40 až 45 centimetrov v prvých 4 až 5 rokoch života a potom sa zastaví. Telo okolo nej ďalej rastie a chrbtica sa predlžuje až do dospelosti.

3.   Používame iba desať percent svojho mozgu.

Fakt alebo mýtus?

Mýtus.

Mýtus o desaťpercentnom používaní mozgu pochádza z dávnych čias, spred takmer storočia. Pravda je taká, že pokiaľ nedôjde k poškodeniu mozgu, je väčšina jeho oblastí neustále aktívnych. Aj keď sa nám môže zdať, že je mozog vypnutý (napríklad počas spánku), skenovanie mozgu odhalilo, že neurónové siete sú naďalej aktívne. Nezáleží teda na tom, čo robíme, náš mozog nepretržite pracuje a v závislosti od situácie aktivizuje potrebné oblasti.

4.   Veľkosť mozgu priamo ovplyvňuje inteligenciu.

Fakt alebo mýtus?

Mýtus.

Veľkosť mozgu nekoreluje s výškou inteligencie. Podstata inteligencie ľudského mozgu spočíva v hustote neurónov a ich spojenia. Ilustruje to napríklad aj mozog Alberta Einsteina. Einsteinov mozog prekvapivo vážil menej ako priemer - konkrétne 1230 gramov, pričom priemerná váha ľudského mozgu je 1300 až 1400 gramov. Tento geniálny mozog však bol mimoriadne komplikovaný, mal neobvyklú anatómiu a obsahoval husté prepojenia medzi jednotlivými oblasťami mozgu.

5.   Mozog je dobrý v multitaskingu.

Fakt alebo mýtus?

Mýtus.

Ak definujeme multitasking ako vykonávanie dvoch a viacerých činností súčasne, mozog nie je dobrý multitasker. Zatiaľ čo mimovoľné aktivity, ako je regulácia tlaku krvi či dýchanie môžu byť vykonávané súčasne, mozog sa nemôže venovať naraz dvom alebo viacerým podnetom v presne rovnakom čase. Namiesto toho však dokáže rýchlo prepínať pozornosť medzi úlohami, je to proces známy ako „prepínanie kontextu – task switching“.

6.   Mozog je najtučnejší orgán v tele.

Fakt alebo mýtus?

Fakt.

Celkovo mozog tvorí 75 až 80 % vody. Ostatných 20 až 25 % mozgu tvorí pevné tkanivo a z toho najmenej 60 % tvorí tuk. To v zdravom tele predstavuje najvyššiu koncentráciu tuku prítomného v jednom orgáne. Preto mozog možno považovať za „najtučnejší“ orgán ľudského tela.

7.   Pravá hemisféra dominuje u tvorivých ľudí, zatiaľ čo u ľudí s logickým myslením dominuje ľavá hemisféra.

Fakt alebo mýtus?

Mýtus.

Ľudský mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené zväzkom nervových vlákien. Ľavá hemisféra ovláda všetky svaly na pravej strane tela a pravá hemisféra ovláda všetky svaly na ľavej strane tela. Zatiaľ čo ľavá hemisféra sa obvykle spája s analytickým myslením, logickým uvažovaním, rečou, písaním a počítaním, pravá hemisféra je spájaná s intuíciou, predstavivosťou, tvorivosťou, hudbou a umením. Neskoršie výskumy však túto predstavu vyvrátili a ponúkli dôkazy, že mozog funguje ako celok a nie je rozdelený hemisférami v takomto slova zmysle. Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a môžu v prípade potreby preberať funkcie tej druhej. Napríklad aj matematické schopnosti sú silnejšie, keď obe hemisféry kooperujú.

Vypracoval Odbor podpory zdravia a výchovy ku zdraviu