Zdravotné uvedomenie a správanie sa obyvateľov SR za rok 2022

1. Cieľ prieskumu:

Cieľom prieskumu bolo zistiť dôležité atribúty zdravotného uvedomenia a správania sa občanov Slovenskej republiky na základe plnenia Národného programu podpory zdravia 2021-2030, ktorého cieľom je zlepšovať zdravotný stav obyvateľov Slovenskej republiky, a to prostredníctvom zvyšovania úrovne zdravotného uvedomenia a podpory zdravia. Ďalším cieľom je dlhodobo zlepšiť úroveň zdravého životného štýlu obyvateľov SR založeného na prevencii a minimalizácii rizík.

2. Metodika:

Dotazníkový prieskum sa uskutočnil v priebehu roka 2022 na respondentoch z celého územia Slovenskej republiky. Dotazník bol určený pre 3 vekové kategórie: 15 - 24 rokov, 25 - 64 rokov, tretia veková kategória bola nad 65 rokov. Zber údajov prebiehal anonymným dotazníkom za pomoci 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Údaje z vyplnených dotazníkov pracovníci odborov podpory zdravia vkladali do pripravených databáz, vyplnené databázy zaslali na Úrad verejného zdravotníctva SR do 30. novembra 2022. Pri riešení výskumných problémov boli využité analýza, syntéza, porovnávanie medzi vybranými premennými v členení podľa pohlavia, veku a miesta bydliska. Výsledky budú prezentované pomocou frekvenčných, opisných kontingenčných tabuliek. Pri spracovaní a interpretácii výsledkov bude vypočítaná absolútna početnosť, jednoduché frekvencie a percentuálne rozloženie súboru podľa zoskupenia jednotlivých odpovedí, vykonaná kvantitatívna a kvalitatívna analýza s využitím štatistickej a porovnávacej metódy.

2.1 Časový harmonogram zberu údajov:

• júl-september 2022: vyplnenie dotazníkov respondentmi
• október-november 2022: vkladanie údajov z dotazníkov

3. Charakteristika súboru:

Prieskumu sa zúčastnilo spolu 3764 respondentov a z toho sa v súbore nachádzalo 1882 žien a 1882 mužov. Priemerný vek respondentov bol 44 rokov, najmladší respondent mal 15 rokov a najstarší mal 97 rokov. V najvyššom zastúpení boli respondenti so slovenskou národnosťou, bolo ich 3389 (90 %), nasledovala maďarská národnosť v zastúpení 330 respondentov, čo je 8,8 %, a s inou národnosťou 44 zúčastnených (1,2 %). Slobodných respondentov bolo 40,3 %, vydatých/ženatých (druh/družka) bolo 42,4 % a rozvedených 6,6 %.

Graf 1: Charakteristika súboru (rodinný stav)

V meste býva 49,8 % opýtaných a na vidieku 50,2 %. V prieskume malo 57,7 % respondentov deti, z toho najväčšie zastúpenie mali respondenti, ktorí majú 2 deti, a to 29,3 %.

Zamestnaných bolo 42,2 % respondentov, dôchodcov bolo 28,2 % a študentov 21,9 %. Najmenej respondentov bolo na materskej dovolenke, 1,2 %.

Najviac respondentov malo stredoškolské vzdelanie, 36,7 %, nasleduje vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, 22,1 %. Najmenšie zastúpenie malo vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, 6,1 %.

Graf 2. Charakteristika súboru (vzdelanie)

4. Výsledky prieskumu:

V časti Výskyt vybraných ochorení prieskum zistil, že najčastejšie ochorenia, ktorými respondenti trpia, sú vysoký krvný tlak 28,5 %, druhé sú alergie, 21,9%, 18,9 % respondentov uviedlo, že trpí iným ochorením, diabetes mellitus postihuje 8,8 % respondentov, na ischemickú chorobu srdca trpí 7,9 % respondentov, na nádorové ochorenia 3,7% respondentov, nasledujú respondenti trpiaci na následky úrazov, 3,6 %, najmenej respondentov trpí na mozgovú porážku, a to 1,5 % respondentov.

V ďalšej časti sme sa venovali výžive a stravovaniu. V prieskume sme zistili, že až 86,5 % opýtaných konzumuje 1-2-krát denne varené jedlo, odpoveď “niektoré dni som bez teplého jedla” uviedlo 11,8 % opýtaných a najmenšie zastúpenie má teplé jedlo len výnimočne, a to 1%. Konzumácia rýb mala najnižšie zastúpenie pri možnosti každý deň/obdeň, a to 2,7 %, 1-2-krát týždenne ryby konzumuje 29,7 % respondentov, čo je v porovnaní s minulými rokmi najnižšie percento, 1-2-krát mesačne konzumuje ryby až 42,1 % a  zriedka alebo nikdy až 25 % respondentov. Bravčové mäso respondenti najčastejšie konzumujú 1-2-krát týždenne, a to 56,3 %, a najmenej každý deň, a to iba 6,9 % respondentov. Hovädzie mäso najčastejšie konzumujú respondenti 1-2-krát mesačne (47,3 %) a najmenej často každý deň/obdeň (3 %). Hydinové mäso konzumuje 66,8 % respondentov vo frekvencii 1-2-krát týždenne, túto možnosť uviedli opýtaní najčastejšie. Najmenej zastúpená bola možnosť konzumácie hydiny zriedka alebo nikdy (3,8 %). Pri konzumácii masla v roku 2022 klesla možnosť každý deň/obdeň o 4,1 percentuálneho bodu oproti roku 2019. V tom roku konzumáciu masla každý deň/obdeň uviedlo až 44 %, v roku 2022 je to 39,9 %. Bravčovú masť konzumovalo zriedka alebo nikdy 43,2 % respondentov a margaríny 54,7 % opýtaných.

Pomocou prieskumu sme pri konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov zistili, že každý deň konzumuje mlieko 37,9 % opýtaných a zriedka alebo nikdy 11,1 % a syry a jogurty konzumuje každý deň/obdeň 45,8 %. Každý deň/obdeň konzumuje 54,1 % respondentov ovocie surové. Ovocie varené alebo konzervované najčastejšie konzumujú respondenti vo frekvencii 1-2-krát mesačne, a to 41,7 %. Pri varenej/dusenej a surovej zelenine boli značné rozdiely vo frekvencii konzumácie každý deň. Zatiaľ čo pri surovej respondenti uviedli konzumáciu 42,4 %, pri dusenej alebo varenej to bolo iba 15,5 %.

Nasleduje konzumácia alkoholických nápojov. Pri otázke “ako často konzumujete pivo?” bola frekvencia konzumácie každý deň 7,5 % a 1-2-krát týždenne pivo konzumuje 19,7 % respondentov. Víno konzumuje každý deň 2,6 % respondentov a 51,1 % respondentov zriedka alebo nikdy. Destiláty a miešané alkoholické nápoje sa na Slovensku pijú menej často, pričom konzumáciu destilátov každý deň/obdeň uviedlo 1,3 % a miešaných nápojov 0,5 % respondentov.
Držanie diét za účelom zníženia hmotnosti je každým rokom populárnejšie aj u nás. Podiel respondentov, ktorí držali diétu za účelom zníženia hmotnosti, každým rokom stúpa. V roku 2022 to uviedlo až 31, 8 % respondentov, čo je doposiaľ najvyššie číslo za prieskumné roky.

Graf 3: Výsledky prieskumu (stravovanie a konzumácia potravín)

Ďalej nasledovala časť, ktorá sa venovala legálnym a nelegálnym drogám. V porovnaní s rokom 2019, kedy dosiahol podiel respondentov, ktorí nefajčili, úroveň 70,7 %, sa v roku 2022 toto percento znížilo na 66,3 % nefajčiarov. Vo výskumnej vzorke je 16,3 % fajčiarov, bývalých fajčiarov je 11,6 %. Používateľov elektronických cigariet je 3,5 % a bezdymových tabakových výrobkov je 1,2 %. Za posledný rok užívalo nejakú drogu 5,1 % a najčastejšie užívanou drogou bola marihuana (3,5 %), potom nasledovala extáza (0,4 %), pervitín (0,1 %) a tiež kokaín (0,1 %).

Životný štýl má vysoký podiel na zdraví človeka a je jedným zo základných determinantov zdravia. Počas uplynulého roku bolo hospitalizovaných 12 % respondentov a ambulantne liečených bolo 50,4 %. Proti chrípke sa nikdy nedalo očkovať 56,3 %.
Lieky na recept počas uplynulých 12 mesiacov užívalo 70,6 % opýtaných, pričom lieky bez receptu užívalo 64,8 %. Pri otázke “ako sa cítite zdravotne?” 19,9 % uviedlo “výborne” a ”celkom dobre” sa cíti 64,2 %, “zle” 1,3 %. Najčastejšou príčinou, ktorá neumožňuje respondentom zdravšie žiť, je zaneprázdnenosť pre pracovné/školské povinnosti, a to 31,8 %.

Graf 4: Výsledky prieskumu (životný štýl)

Poslednou časťou, ktorej sa prieskum zdravotného uvedomenia venoval, bola pohybová aktivita, duševná a psychická aktivita. Respondenti sa najčastejšie venujú prechádzkam, 42,2 %, za nimi nasleduje rekreačný šport (24,6 %). Menej ako 3,5 hodiny do týždňa sa pohybu venuje 33 % a hneď potom viac ako 3,5 hodiny do týždňa 30,9 % respondentov.

Pri otázke, či môže človek ovplyvniť dĺžku svojho života, iba 54 % odpovedalo, že áno, a 36,6 %, že sa dá dĺžka života ovplyvniť len čiastočne. Výborne hodnotí svoj život 21,8 % a celkom dobre až 69,3 % respondentov. Spolu 44,3 % opýtaných v prieskume uviedlo, že verí, že ich budúcnosť bude lepšia, 12,6 % tvrdí, že nie.

Od začiatku prieskumu celkom výrazne klesol počet respondentov, ktorí sa nevenujú žiadnej fyzickej aktivite. Zatiaľ čo v roku 2013 sa žiadnej fyzickej aktivite nevenovalo 27,3 %, v roku 2022 to bolo iba 15,3 %. Taktiež od začiatku prieskumu kleslo percento respondentov, ktorí si myslia, že nemôžu ovplyvniť dĺžku svojho života.

5. Záver

Úlohou verejného zdravotníctva je zvyšovanie povedomia občanov Slovenskej republiky o možnostiach, ktorými môžu zlepšovať svoje zdravie. Je potrebné zvyšovanie záujmu verejnosti o zdravý životný štýl formou rôznych kampaní určených k pohybovým aktivitám spojeným zároveň aj s edukačnou časťou, ktorá by slúžila ako primárna prevencia a poukáže na význam tejto aktivity. Je potrebné zdôrazňovanie významu preventívnych prehliadok pre zachyteni včasných príznakov ochorení. Na zdravie ľudí majú vplyv aj socio-ekonomické faktory, ako sú chudoba či stabilný finančný príjem. Dôležité je pokračovať v aktivitách cielených na udržanie a zvyšovanie povedomia o dôležitosti fyzickej a psychickej pohody človeka pre celkový zdravotný stav.