MZ predstavilo východiská financovania zdravotníctva

Podľa nich by napríklad podiel verejných zdrojov na financovaní zdravotnej starostlivosti na Slovensku nemal klesnúť pod 70 % a systém verejného zdravotného poistenia by mal ponúkať diferencované balíky služieb pre rôzne skupiny poistencov

BRATISLAVA 18. októbra (SITA) - Podiel verejných zdrojov na financovaní zdravotnej starostlivosti by na Slovensku nemal klesnúť pod 70 %. Systém verejného zdravotného poistenia by mal ponúkať diferencované balíky služieb pre rôzne skupiny poistencov, realitou by mala byť aj redukcia rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia a možnosť pripoistenia za nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Tak si financovanie slovenského zdravotníctva predstavuje 40-členný dočasný poradný orgán Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, Fórum ,,Zdravotníctvo 2020“, zložený okrem iného z ministra, zástupcov odbornej verejnosti, parlamentných politických strán či profesijných združení.

Ako sa ďalej uvádza v materiáli o východiskách a perspektívach pre slovenské zdravotníctvo na roky 2012 až 2020, zmeny čakajú podľa všetkého aj na pacientov a poskytovateľov. Pacienti by mali počítať so zvyšovaním zodpovednosti za vlastný zdravotný stav ale aj zoptimalizovaním spoluúčasti ako regulačného nástroja dopytu zdravotnej starostlivosti. Poskytovatelia zase so zavedením DRG a predĺžením minimálnej platnosti zmluvných vzťahov so zdravotnými poisťovňami na obdobie odpisovania investícií, teda 4 roky. Vzniknúť by mal aj arbitrážny orgán na posudzovanie sporov medzi platiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Materiál pritom konštatuje, že rozsah zdrojov verejného zdravotného systému na Slovensku nepostačuje na krytie zdravotnej starostlivosti v kvalite, ktorú občania očakávajú a je porovnateľná s kvalitou vyspelých európskych krajín. Dokazovať to má zvyšovanie spoluúčasti, existencia nadlimitov, rastúce čakacie lehoty ale i zaostávanie v oblasti zavádzania medicínskych inovácií. „Nepomer medzi očakávaniami pacientov, zdravotníkov a na druhej strane výškou alokovaných verejných zdrojov v systéme je pravdepodobnou príčinou pretrvávajúcej nespokojnosti zdravotníkov a zreteľahodnej časti pacientov,“ píše sa v materiáli.

Relatívny nedostatok zdrojov oproti očakávaniam sa má negatívne prejavovať najvýraznejšie vo financovaní všeobecných nemocníc. Dlh týchto zdravotníckych zariadení má narastať podľa ich veľkosti a náročnosti pacientov a ročne má predstavovať v priemere úroveň asi 15 % výnosov segmentu. „Rozsah tzv. vnútorného dlhu nemocníc, teda nutnosti kapitálových investícií do aktív (budovy, prístroje) nie je presne kvantifikovaný. Odhady sa pohybujú na úrovni 1–3 mld. eur,“ uvádza sa ďalej v materiáli.

Východiskami a perspektívami slovenského zdravotníctva na roky 2012 až 2020 by sa mala čoskoro zaoberať vláda. Ich cieľom je podľa ministerstva formovanie systému slovenského zdravotníctva a tvorba zodpovednej štátnej zdravotnej politiky z pohľadu strednodobej a dlhodobej časovej perspektívy, odhliadnuc od vývoja politickej situácie na Slovensku. Rezort totiž tvrdí, že zdravie nie je politickou kategóriou a zdravotníctvo by nemalo reflektovať politickú situáciu. Preto vláda podporila iniciatívu Fórum ,,Zdravotníctvo 2020“ aj v programovom vyhlásení.

© 2011, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.