Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Právna kvalifikácia príčiny škody v zdravotníctve: medzi konaním lekára a vlastnosťou prístroja
Dátum: Rubrika: Právo
Keď pacient utrpí ujmu pri zdravotnom výkone, rozhodujúca nemusí byť len samotná škoda, ale najmä jej príčina. Článok pomáha rozlíšiť, kedy ide o pochybenie zdravotníckeho pracovníka a kedy o škodu vyvolanú povahou použitej veci alebo prístroja. Čitateľ získa prehľad o rozdieloch medzi zodpovednosťou podľa § 420 a § 421a Občianskeho zákonníka. Zároveň lepšie pochopí, prečo je správna právna kvalifikácia dôležitá pre dokazovanie, procesné postavenie strán aj mieru zodpovednosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Zodpovednosť za škodu vzniknutú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti predstavuje jednu z najkomplexnejších oblastí občianskoprávnej zodpovednosti. Špecifiká medicínskeho prostredia, vyznačujúce sa vysokou mierou odbornosti, neistoty a zásahov do najcennejších právnych statkov - do života a zdravia - vytvárajú osobitné nároky na právne posúdenie vzniku zodpovednostného vzťahu.
Tradičný model subjektívnej zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vychádza z koncepcie protiprávneho konania a prezumovaného zavinenia. V podmienkach modernej medicíny však čoraz častejšie vystupuje do popredia aj osobitná skutková podstata objektívnej zodpovednosti podľa § 421a Občianskeho zákonníka, založená na okolnostiach majúcich pôvod v povahe veci použitej pri plnení záväzku.
Hranica medzi týmito dvoma koncepciami zodpovednosti nie je v aplikačnej praxi vždy jednoznačná. Takmer každý diagnostický či terapeutický postup v medicíne je dnes neoddeliteľne spätý s použitím prístrojov, zdravotníckych pomôcok alebo liečivých prípravkov. Otázka, či vzniknutá ujma má svoj pôvod v postupe zdravotníckeho pracovníka, alebo v povahe použitej veci, tak nadobúda zásadný význam nielen pre právnu kvalifikáciu skutkového stavu, ale aj pre samotné rozloženie dôkazného bremena a možnosti liberácie zodpovedného subjektu.
Zatiaľ čo pri všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je zodpovednosť založená na porušení právnej povinnosti a prezumovanom zavinení, zodpovednosť podľa § 421a Občianskeho zákonníka predstavuje osobitný režim objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie, ktorý má potenciál výrazne posilniť postavenie poškodeného pacienta.
Cieľom článku je analyzovať rozdiely medzi uvedenými skutkovými podstatami občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v kontexte poskytovania zdravotnej starostlivosti a identifikovať kritériá, ktoré umožňujú ich správnu aplikáciu v konkrétnych skutkových situáciách. Ambíciou článku nie je len systematický výklad právnej úpravy, ale aj kritické zhodnotenie jej aplikačných dôsledkov, najmä s ohľadom na riziko extenzívneho výkladu objektívnej zodpovednosti podľa § 421a Občianskeho zákonníka.
V podmienkach súčasnej medicíny, kde je použitie technických zariadení či prístrojov rôzneho druhu prakticky nevyhnutné, môže totiž príliš široká interpretácia tejto skutkovej podstaty viesť k faktickej objektivizácii zodpovednosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Správne rozlíšenie medzi porušením povinnosti postupovať
lege artis
a škodou vyvolanou vlastnosťou použitej veci tak predstavuje kľúčový predpoklad zachovania rovnováhy medzi ochranou pacienta a primeraným rozsahom zodpovednosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka zodpovedá každý za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými a nevyhnutnými predpokladmi vzniku všeobecnej právnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktoré sa podľa súčasnej rozhodovacej praxe vzťahujú na prípady, keď je škoda spôsobená pochybením zdravotníckeho pracovníka (t.j. postupom
non lege artis medicinae
), sú nasledovné:1.
porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka postupovať spôsobom
lege artis medicinae,
2.
existencia škodlivého následku (na živote alebo zdraví pacienta),
3.
existencia príčinnej súvislosti medzi postupom
non lege artis medicinae
a vzniknutým škodlivým následkom (t.j. medzi postupom
non lege artis medicinae
a vznikom škodlivého následku musí byť vzťah príčiny a následku),4.
zavinenie ako subjektívny predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu (vnútorný psychický vzťah zodpovedného zdravotníckeho pracovníka k vlastnému protiprávnemu konaniu).
[1]
V slovenskom právnom poriadku je zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti chápaná ako zodpovednosť za protiprávne konanie a nie ako objektívna zodpovednosť za výsledok, nakoľko výsledok v medicíne nie je kvôli osobitnej povahe ľudského organizmu možné garantovať.
[2]
Táto všeobecná zodpovednosť za škodu má charakter subjektívnej zodpovednosti, pričom pri tomto druhu zodpovednosti za uplatňuje tzv. princíp prezumovaného zavinenia.Žalobca je teda v konaní povinný preukázať, že došlo ku škode v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, pričom nie je povinný preukázať zavinenie žalovaného. Žalovaný sa však môže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť vtedy, ak preukáže, že škodu nezavinil. Naopak, ak žalovaný nepreukáže, že škodu nezavinil, bude za spôsobenú ujmu na živote či zdraví zodpovedať.
[3]
Ad 1) Vo všeobecnosti môže byť právna povinnosť stanovená:
a)
zákonom alebo iným predpisom objektívneho práva,
b)
môže vyplývať zo zmluvného vzťahu,
c)
môže spočívať v nezachovaní určitého všeobecne vyžadovaného štandardu správania (ide o porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka).
Protiprávny čin v oblasti zdravotníctva sa obvykle spája s porušením povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo s porušením generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka
[4]
. Čo sa týka porušenia zákona, v oblasti zdravotníctva teda pôjde najmä o situáciu, keď nebola zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti splnená povinnosť konať v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy, ustanovená v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.o zdravotnej starostlivosti
[5]
, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), a teda zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne (t.j. postupom
lege artis medicinae
).V prípade porušenia povinnosti zdravotníckeho pracovníka postupovať spôsobom
lege artis medicinae
môže ísť o konanie, ale aj o nekonanie zdravotníckeho pracovníka, ktoré predstavuje porušenie právnej povinnosti. Ako príklad konania, ktoré by mohlo predstavovať porušenie právnej povinnosti, môžeme uviesť nesprávne vykonanie operačného zákroku (napr. nesprávne zoperovanie orgánu, v dôsledku čoho dôjde k poškodeniu zdravia pacienta).Nekonaním, ktoré je možné považovať za postup
non lege artis medicinae,
môže byť napríklad zanedbanie vykonania určitých vyšetrení či nepodanie potrebného liečiva, v dôsledku čoho môže taktiež dôjsť k poškodeniu zdravia pacienta. Dôsledný výklad postupu
lege artis medicinae
podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivostiznamená poskytnúť zdravotnú starostlivosť v súlade so stavom súčasných odborných poznatkov, resp. zo širšieho pohľadu znamená zabezpečiť pacientom tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť, a to po stránke vedomostnej aj technickej.
[6]
Ad 2) Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je existencia samotnej ujmy na živote či zdraví pacienta. Vznik právne relevantnej ujmy je teda ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti.
Ad 3) Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníkaje existencia príčinnej súvislosti medzi postupom
non lege artis medicinae
a vzniknutým škodlivým následkom. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú postupom
non lege artis medicinae
bude spravidla najťažšie preukázateľným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu práve kauzálny nexus medzi protiprávnym zásahom a ujmou (škodou), nakoľko preukázanie príčinnej súvislosti, ktoré by bolo isté, sa javí v tomto prípade ako veľmi obtiažne, ba priam až nereálne.Bez existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody nie je možné konštatovať existenciu povinnosti na náhradu škody. Pri posudzovaní kauzálneho nexu v medicíne je v prevažnej väčšine prípadov nemožné vyjadrenie sa k príčinnej súvislosti s úplnou istotou, ale iba s určitou pravdepodobnosťou.
[7]
Najvyšší súd SR k tejto otázke už v roku 2007 judikoval, že
„zo samotnej povahy ľudského organizmu vyplýva, že býva veľmi ťažké spojiť určitý následok (zhoršenie zdravia) s konkrétnou príčinou.
“
[8]
Prelomovým rozhodnutím pri posudzovaní tejto otázky v podmienkach Slovenskej republiky však bol nález Ústavného súdu SR z roku 2017, v rámci ktorého bola Ústavným súdom SR prvýkrát explicitne judikovaná potreba rozdielneho prístupu k otázke príčinnej súvislosti v prípadoch vyvodzovania občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú postupom
non lege artis medicinae
a medzi ostatnými druhmi občianskoprávnej zodpovednosti. V uvedenom náleze Ústavný súd SR uvádza:
„Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty osobitne v sporoch, ktoré majú svoj pôvod vo vzťaho
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
