Eurokomisia je na strane výrobcov vakcín, otvorenie patentov odmieta

Snaha o dosiahnutie imunity pred vírusom COVID-19 je celosvetová, ale nevyvážená. Kým v bohatých krajinách je už zaočkovaný v priemere každý štvrtý človek, v tých s nízkym príjmom dostal vakcínu iba jeden z 500. Podľa Indie a Juhoafrickej republiky bránia väčšej produkcií patenty. Na pôde Svetovej obchodnej organizácie žiadajú o ich dočasné pozastavenie v rámci Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). Nápad doteraz bohaté krajiny vrátane USA a EÚ odmietali. Lekári bez hraníc ich vyzývajú, aby na štvrtkovom (22.4.) stretnutí svoj názor prehodnotili. Európska komisia zatiaľ pripúšťa iba možnosť „povinného licencovania“ v rámci pôvodnej dohody. Ten je ale tak zložitý, že ho za osemnásť rokov využila iba jedna krajina.

Na voľných kapacitách nie je zhoda

O tom, kto bude do procesu výrobu vakcín zapojený, dnes rozhodujú ich pôvodní vývojári. Robia tak v rámci dobrovoľného zdieľania licencií. Ak by sa patenty uvoľnili, know-how by mohlo byť prístupné pre všetkých napríklad cez nástroj C-TAP (COVID-19 Technology Access Pool). Svetová zdravotnícka organizácia ho na tento účel vytvorila minulý október, ale podporujú ho zatiaľ najmä rozvojové krajiny. Do akej miery sú ale patenty naozaj prekážkou produkcie, je otázne. Uvoľnenie patentov by totiž dávalo zmysel iba v prípade, ak by na svete existovali kapacity na výrobu vakcín, ktoré momentálne „stoja“. Prípadne, že by ich rozvojové krajiny vedeli rýchlo vytvoriť.

Aktivisti a farmaceutický priemysel na to majú odlišný názor.

„Podľa Oxfam v súčasnosti využívame iba 43 percent svetových výrobných kapacít. Tieto čísla hovoria sami za seba,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko česká europoslankyňa Kateřina Konečná (GUE/NGL). V europarlamente pôsobí ako zdravotnícka expertka pre ľavicovú frakciu, ktorá chce patenty otvoriť. Zmapovať potenciálnu kapacitu na výrobu vakcíny je ale zložité. Výpočet Oxfam hovorí, koľko z celkovej produkcie COVID-19 vakcín na svete predstavuje výroba tých už schválených. Nie je ale jasné, či by sa celá svetová produkcia po uvoľnení patentového režimu na ne preorientovala. Farmaceutický priemysel tvrdí, že cez dobrovoľný režim zdieľania licencií využívajú všetky dostupné možnosti.

„Rozširovanie kapacít je zväčša závislé na vylepšovaní existujúcich zariadení. Dnes už je viac ako 256 takýchto dohôd medzi viacerými partnermi v rôznych krajinách,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Polina Zoteva, vedúca komunikácie Európskej federácie farmaceutického priemyslu a asociácií. Tiež je podľa nej nerealistické počas pandémie postaviť novú fabriku na vakcíny. Na výstavbu, overenie a registráciu treba päť až desať rokov.

O spoluprácu neprejavili záujem

O tom, že výrobcovia predsa len po niektorých kapacitách nesiahajú, ale napovedá prípad dánskej spoločnosti Bavarian Nordic. Tá tvrdí, že vývojárom ponúkla kapacity na výrobu 240 miliónov dávok ročne, ale o spoluprácu neprejavili záujem. Podľa Konečnej je ale najväčší potenciál v rozvojových krajinách, pretože spolupráca s nimi pre veľké firmy nie je finančne zaujímavá. „Ak neochránime celý svet, tak neochránime ani seba, pretože nás nakoniec doženú mutácie, ktoré vzniknú z neočkovanej väčšiny sveta,“ hovorí Konečná.

V Indii, ktorá je spoluautorom iniciatívy za pozastavenie patentového režimu, majú spoločnosti produkčnú kapacitu vakcín až 8,2 miliárd ročne. Známa je však len jedna veľká dohoda o spolupráci medzi výrobcom schválenej vakcíny a indickou spoločnosťou. Ide o dohodu AstraZeneca so spoločnosťou Serum Institute of India na výrobu jednej miliardy dávok. 

Príkazy môžu ohroziť kvalitu

Farmaceutické spoločnosti tiež argumentujú možnými bezpečnostnými rizikami spojenými s otvorením patentov.

„Až 70 percent z výroby vakcíny tvorí proces kontroly kvality,“ povedal riaditeľ Medzinárodnej federácie farmaceutického priemyslu a asociácií. „To by mohli príkazy ohroziť.“ Konečná tento argument odmieta.

„Je to úplný nezmysel. 90 percent generických liekov, ktoré sa dnes používajú v EÚ, sú z Indie a z Číny,“ hovorí europoslankyňa. „Ak sú poskytovatelia licencií a regulátori schopní odsledovať kvalitu týchto liekov, nevidím dôvod, prečo by to nedokázali s vakcínou,“ hovorí Konečná.

Medzi podporovateľov pozastavenia patentov patrí aj slovenský europoslanec Robert Hajšel (zvolený za SMER-SD, S&D), člen obchodného výboru. „Musíme prinútiť producentov, aby sa vzdali patentov, keďže dostali na výskum a výrobu peniaze našich daňových poplatníkov,“ povedal Hajšel. Podľa analýzy Lekárov bez hraníc z novembra minulého roku dostali už schválené vakcíny AstraZeneca/Oxford University, Johnson&Johnson/BiologicalE, Pfizer/BioNTech a Monderna/Lonza dokopy cez osem miliárd dolárov z verejných zdrojov.

Európska komisia je na strane priemyslu

Európska komisia pred štvrtkových stretnutím skupiny TRIPS pripúšťa iba využitie nástrojov, ktoré sú v znení medzinárodnej dohody obsiahnuté.

„Ak by spoločnosti odmietali uzatvárať dobrovoľné licencie, nemali by sme váhať, a pristúpiť k licenciám povinným,“ tlmočí pozíciu Komisie hovorkyňa jej generálneho riaditeľstva pre obchod (DG Trade) Miriam Garcia Ferrer.

Povinné licencie v rámci TRIPS režimu umožňujú vyrábať liek alebo vakcínu aj bez súhlasu vlastníka patentu. V októbrovom návrhu však India a Juhoafrická republika tvrdia, že podmienky, ktoré sú s podobnými procesmi flexibility v rámci TRIPS spojené, sú pre prípad pandémie príliš komplikované. Za 18 rokov existencie tohto mechanizmu bol využitý iba raz a celý proces trval dva roky.

Európska komisia ale nateraz podľa Ferrer verí, že licencie sa podarí vylepšiť, aby boli „všetky adekvátne výrobné kapacity, vrátané tých v rozvojových krajinách, využité“.

Podľa eurokomisára pre obchod Valdisa Dombrovskisa je dôležitým prvým krokom vytvorenie zoznamu nevyužitých kapacít.

Zdroj: https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/eurokomisia-je-na-strane-vyrobcov-vakcin-otvorenie-patentov-odmieta/