Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Psychosociálne aspekty umelého prerušenia tehotenstva
Dátum: Rubrika: Právo
Umelé prerušenie tehotenstva (UPT), resp. interrupcia, predstavuje multifaktorový fenomén, ktorý v sebe zahŕňa morálnu/etickú, sociálnu, medicínsku, právnu, náboženskú a psychologickú rovinu. Ako jedna z mála tém tak dokáže výrazne rozvíriť verejnú mienku, postaviť proti sebe skupiny v parlamentoch či upútať záujem vedcov z rôznych vedných odborov po celom svete. O tomto fakte hovorí aj to, že v našej spoločnosti je táto téma predmetom politických diskusií a sporov (a to aj vrátane vnášania politického rozmeru do odborných medicínskych otázok), o čom svedčí približne 20 legislatívnych návrhov na úpravu tzv. interrupčného zákona (zákona č. 73/1986 Zb.), ktoré by voľbu žien na tento výkon mali nejakým spôsobom limitovať. Prirodzene to zneisťuje dotknuté populačné skupiny z rôznych aspektov. A keďže je tento problém dlhodobý, dotknutý je aj stav psychickej pohody.
Jednou z kontroverzných súčastí diskusie o UPT je práve jeho potenciálny vplyv na psychické zdravie žien. V súčasnosti stoja proti sebe zástancovia možnosti umelého prerušenia tehotenstva, ktorí popierajú jeho negatívny vplyv na psychiku ženy, kým zástancovia života nenarodeného dieťaťa poukazujú na ženy, pre ktoré UPT predstavovalo psychickú traumu.
Kde je teda pravda?
WHO uvádza, že na základe odhadu každý deň viac ako 100 miliónov pohlavných stykov rezultuje približne do 910 000 koncepcií, z ktorých je asi polovica neplánovaných a asi štvrtina je neželaných. Každoročne sa preruší približne 73 miliónov tehotenstiev, denne sa preruší približne 150 000 neželaných tehotenstiev a približne 6 z 10 neplánovaných gravidít (61 %), pričom 3 z 10 všetkých tehotenstiev končí po UPT. Približne 45 % všetkých UPT je vykonaných v nebezpečných podmienkach, z ktorých 97 % sa uskutočňuje v rozvojových krajinách. Môže to viesť ku komplikáciám v oblasti fyzického a duševného zdravia a k sociálnej a finančnej záťaži pre ženy, komunity a zdravotné systémy. UPT vykonané v podmienkach s limitovanou bezpečnosťou je hlavnou príčinou úmrtí matiek a materskej morbidity, čomu sa však dá predchádzať. Nedostatočný prístup k bezpečnej, včasnej, dostupnej a rešpektujúcej interrupčnej starostlivosti je kritickým problémom verejného zdravia a ľudských práv.
S historickým kontextom začiatku legalizovania UPT vo vyspelých krajinách sa v priebehu 20. storočia vynárala aj otázka jeho vplyvu na psychiku žien. Vedecký záujem o tento problém podnietil odborné publikácie, ktoré začali poukazovať na negatívny vplyv UPT, pričom dodnes nenastal konsenzus v tejto téme medzi odborníkmi ani v rámci výskumu a praxe. S vedecky akceptovaným záverom, že UPT nepredstavuje osobitné riziko pre psychické zdravie, nesúhlasia zástancovia existencie
tzv. post-interrupčného syndrómu
.Snahou je poskytnúť neutrálny pohľad na tieto rozdielne stanoviská, keďže táto problematika je výrazne ovplyvnená hodnotovým či politickým názorom jednak samotných výskumníkov, a jednak odborníkov z praxe.
V publikácii sa prioritne zameriavame na
UPT v 1. trimestri tehotenstva
. Stručne sa zameriavame aj na jeho historický a súčasný kontext zo spoločensko-právneho a medicínskeho hľadiska a zdôvodňujeme potrebu informovaného súhlasu pred UPT a dôležitosť jeho obsahu.Poskytujeme teoretický prehľad vzťahu medzi UPT a psychickým zdravím, pričom je podrobnejšie analyzovaná situácia neplánovaného, resp. neželaného tehotenstva, ktoré najčastejšie vedie k UPT, ďalej krátkodobé a dlhodobé psychické následky po UPT. Odvolávame sa na vedecké poznatky zo zahraničných štúdií, z ktorých väčšina nepredstavuje UPT ako hrozbu pre psychické zdravie ženy. Na odlišné stanovisko odborníkov, ktorí majú skúsenosť s negatívnym dopadom UPT na psychické zdravie, poukazujeme v časti o „post-interrupčnom syndróme“, kde je popísaná jeho symptomatika.
Čo však spôsobuje individuálne diferencie u žien po UPT?
Na túto otázku čiastočne odpovedá časť, ktorá rozoberá rôzne faktory v živote ženy, ktoré môžu vplývať na jej prežívanie po UPT. Tieto faktory pravdepodobne poukazujú na možnú pravdu v oboch protichodných názoroch na skúmaný vzťah medzi UPT a psychickým zdravím. V nadväznosti na rozdielne životné situácie žien sú predstavené a porovnávané
.
dva postojové prúdy v spoločnosti, tzv.
a
pro-life
pro-choice prúd
Zameriavame sa aj na oblasť výskumu a jeho viaceré metodologické nedostatky. Práve metodológia výskumu psychického vplyvu UPT je v tejto problematike pravdepodobne kľúčová pre dosiahnutie valídnych zistení, pretože výskumníci kritizujú a odmietajú zistenia štúdií na základe chybnej metodológie výskumu.
Z aspektu komplexnosti problematiky je žiaduce poukázať aspoň na bazálne otázky psychického prežívania ženy po spontánnom potrate a po vykonaní UPT zo zdravotnej indikácie.
Spontánny potrat a umelé prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov
Spontánny potrat je všeobecne definovaný ako samovoľné ukončenie neživotaschopného vnútromaternicového tehotenstva do 20. týždňa tehotenstva. Predčasná strata tehotenstva, ku ktorej dochádza v 1. trimestri tehotenstva, je najbežnejším typom. Jeho príčiny sú rôzne. Nešpecifické symptómy vaginálneho krvácania a kŕčov maternice spojené so stratou tehotenstva sa môžu vyskytnúť aj pri normálnych, mimomaternicových a molárnych tehotenstvách (tzv. mola hydatidosa alebo gestačná choroba trofoblastu), a môžu byť zdrojom frustrácie pre pacientky a klinických nejasností pre poskytovateľov starostlivosti.
Spontánny potrat väčšinou vyvoláva smútok a sklamanie. Ak sa spontánnym potratom ukončí prvé tehotenstvo, môže sa potrat stať aj zdrojom úzkosti a obáv, že ani nasledujúce tehotenstvo nedopadne dobre.
Na Slovensku UPT možno vykonať slobodne na žiadosť ženy do 12. týždňa gravidity (t.j. do konca 1. trimestra), neskôr už jedine z vážnych zdravotných dôvodov, napríklad pri vážnej vrodenej vývojovej chybe plodu (do 24. týždňa tehotenstva) a pri ohrození života matky alebo (kedykoľvek), čo je regulované príslušnou legislatívou.
Relatívne riziko psychických problémov u žien, ktoré prerušia želané tehotenstvo zo zdravotných dôvodov alebo kvôli abnormalite plodu, zdá sa, je podobné ako u tých žien, ktoré želané tehotenstvo potratia spontánne alebo sa im narodí mŕtvy novorodenec.
Vzhľadom na súčasné možnosti ukončiť život embrya ešte pred začiatkom samotného tehotenstva alebo pri umelom oplodnení, alebo pri čisto experimentálnych cieľoch, uvádzame definíciu UPT s morálnym akcentom na hodnotu života z encykliky Jána Pavla II.
Evangelium vitae
, podľa ktorej je UPT vedomým a priamym zabitím ľudskej bytosti v začiatočnom štádiu jej života medzi počatím a narodením. Vo všeobecnosti sa UPT chápe ako prerušenie tehotenstva predtým, ako by bola živá bytosť schopná autonómneho života.Pretože problém UPT je veľmi široký z viacerých aspektov, zameriavame sa najmä na UPT vykonané v 1. trimestri na vlastnú žiadosť ženy, a to bez zdravotných komplikácií či abnormalít plodu.
Problém neželaného tehotenstva
UPT je rozšíreným riešením neplánovaného a súčasne neželaného tehotenstva. Môžeme teda konštatovať, že
UPT je spôsob riešenia krízovej situácie
.Odhaduje sa, že v USA až 92 % neželaných tehotenstiev končí UPT.
Psychické reakcie po UPT preto nie sú jednoduché reakcie len na samotný výkon UPT, ale na komplexnú skúsenosť neželaného tehotenstva.
Neželané tehotenstvo môže byť sprevádzané pocitmi nedostatku kontroly a straty statusu. Práve proces zariaďovania UPT môže viesť k ich obnoveniu, keďže psychický distres môže pokračovať po narodení a pri výchove neželaného dieťaťa.
V niektorých krajinách, napríklad v USA alebo vo Veľkej Británii, je potratová politika zameraná na znižovanie negatívneho vplyvu neplánovaného, resp. neželaného tehotenstva. UPT sa teda vníma ako ochrana psychického zdravia
a zároveň ako ochrana pred ďalšími, finančnými, rodinnými a inými životnými komplikáciami spojenými s neplánovaným tehotenstvom. Viacerí autori vidia riešenie v predchádzaní neželaných tehotenstiev v poskytovaní pomoci ženám praktizovať antikoncepciu.Ženy, ktoré si neželajú tehotenstvo, k tomu vedú rôzne dôvody. Tehotenstvo je nevhodne načasované, buď príliš skoro, alebo príliš neskoro. Žena má nepodporujúcu reakciu partnera alebo rodiča, alebo má nedostatok prostriedkov na výchovu (ďalšieho) dieťaťa. V období otehotnenia môže byť narušená stabilita partnerského vzťahu alebo je žena bez partnera, navyše k tehotenstvu mohlo dôjsť po znásilnení alebo po inceste. Iba veľmi málo žien (menej ako 1 %) uvádza prinútenie k UPT. Ak k tomu pribudnú finančné problémy a nedostatočné stratégie zvládania ženy, všetky okolnosti neželaného tehotenstva, či žena podstúpi, alebo nepodstúpi UPT, môžu zvyšovať riziko psychických problémo
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
