Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Náhradné materstvo v európskom kontexte - právne výzvy a cezhraničné dôsledky (1.)
Dátum: Rubrika: Právo Zo seriálu: Náhradné materstvo
Surogačné materstvo je reprodukčná technika, pri ktorej žena, nazývaná náhradná matka, vynosí dieťa pre iných rodičov, ktorí sa stanú jeho právnymi rodičmi. Aj z tohto dôvodu predstavuje náhradné materstvo jednu z najdiskutovanejších tém na rozhraní bioetiky, zdravotníckeho práva a ochrany ľudských práv. [1] V 70. rokoch 20. storočia prišiel významný pokrok s prvým dieťaťom počatým prostredníctvom in vitro fertilizácie, čo umožnilo vznik gestačného náhradného materstva. Zmena spočívala v tom, že náhradná matka nie je biologicky spojená s dieťaťom, keďže embryo je vytvorené z vajíčka a spermií plánovaných rodičov alebo darcov. [2] Gestačná surogácia priniesla nové výzvy, predovšetkým právne a etické, keďže vzťah medzi náhradnou matkou, dieťaťom a objednávateľskými rodičmi nie je vždy jasný.
Surogácia, ako moderná reprodukčná technika, prináša (nielen) párom nové možnosti, avšak vyvoláva otázky týkajúce sa právnej ochrany všetkých zúčastnených strán, rovnako ako aj komercializácie ľudského tela. V posledných rokoch sa stáva čoraz rozšírenejšou a využívanejšou, a to aj v rámci Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Právna úprava tejto praxe sa však v jednotlivých krajinách výrazne líši. Uvedená disparita v právnych úpravách spôsobuje komplikácie, najmä v prípadoch cezhraničného surogačného materstva, ktoré vedie k fenoménu tzv. reprodukčného turizmu.
[3]
S rastúcou modernizáciou asistovanej reprodukcie a so zvyšujúcim sa počtom prípadov týkajúcich sa náhradného materstva sa zároveň poukázalo na právne vákuum, ktoré táto téma predstavuje.
[4]
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“ alebo „Súd“) zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu, keďže sa musel vysporiadať s rôznymi otázkami, najmä s uznaním vzťahu medzi náhradným dieťaťom a jeho plánovanými rodičmi pri cezhraničnom náhradnom materstve.
[5]
Cieľom predloženého článku je predstaviť právny rámec náhradného materstva so zreteľom na jeho cezhraničné aspekty, identifikovať riziká spojené s neexistenciou jednotnej regulácie a zároveň analyzovať rozhodnutia ESĽP a Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), ktoré formujú štandardy ochrany práv v tejto oblasti. Osobitná pozornosť je venovaná princípu najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý predstavuje kľúčové kritérium pri hodnotení právnych vzťahov vzniknutých prostredníctvom náhradného materstva.
V úvodnej časti sa venujeme základnému vymedzeniu pojmu náhradného materstva a rozlišujeme jeho základné typy z biologického aj právneho hľadiska. Následne sa zameriavame na rôznorodosť vnútroštátnych prístupov členských štátov EÚ vrátane Slovenskej republiky, ktoré sa pohybujú od úplného zákazu, cez nepriame tolerovanie, až po právne ukotvené povolenie náhradného materstva. Osobitnú pozornosť venujeme situáciám, keď dochádza k cezhraničnému uzatvoreniu dohôd o náhradnom materstve, ktoré následne vyvolávajú potrebu právneho uznania rodičovstva v inom štáte. Tieto cezhraničné dohody často vedú k porušovaniu základných ľudských práv, najmä práva dieťaťa na rodinný život, práva na identitu a práva na ochranu pred diskrimináciou.
Zároveň sa však čoraz naliehavejšie otvárajú otázky, akým hodnotám majú súčasné legislatívne rámce dať prednosť. Má to byť ochrana suverenity štátu, dôraz na verejné záujmy, ako je najlepší záujem dieťaťa či podpora tradičnej rodiny? Alebo budú uprednostnené individuálne práva právne spôsobilých, dospelých, bez závažného zdravotného hendikepu, spoločensky etablovaných jednotlivcov, ktorí uplatňujú svoje nároky na rodičovstvo?
[6]
V závere článku budeme skúmať hypotézu, že judikatúra ESĽP postupne vykryštalizovala základné princípy vyplývajúce z práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré ukladajú štátom povinnosť zabezpečiť uznanie rodičovských vzťahov vzniknutých prostredníctvom náhradného materstva s pôvodom v krajinách, ktoré tieto možnosti poskytujú. Na základe analýzy rozhodnutí Súdu posúdime dopad týchto princípov na vnútroštátne právne systémy a vyzdvihneme nevyhnutnosť harmonizácie právnej úpravy, ktorá by minimalizovala právnu neistotu, a posilnila ochranu práv detí a rodičov v cezhraničných prípadoch.
Surogačné materstvo
ESĽP náhradné materstvo definuje ako reprodukčnú techniku, pri ktorej žena, nazývaná náhradná matka, vynosí dieťa pre iných rodičov, ktorí sa stanú jeho právnymi rodičmi. Táto problematika je predmetom sporov a neexistuje na ňu jednotný názor, ani v odborných kruhoch, ani medzi širokou verejnosťou. Zatiaľ čo zástancovia náhradného materstva zdôrazňujú jeho kľúčovú úlohu pri napĺňaní potrieb neplodných párov, kritici ho považujú za formu obchodovania s ľudským telom a s deťmi. Z týchto dôvodov je náhradné materstvo vnímané ako alternatívny spôsob riešenia neplodnosti, ktorý v súčasnosti predstavuje právny problém, pri ktorom chýba konsenzus medzi jednotlivými štátmi.
[7]
V dôsledku toho majú členské štáty určitú mieru voľnej úvahy
(margin of appreciation)
pri rozhodovaní o otázkach, ktoré nie sú explicitne regulované, avšak tento priestor na voľnú úvahu sa s každým novým rozhodnutím ESĽP postupne zužuje.Náhradné materstvo môže mať odlišné formy, pričom úprava v jednotlivých krajinách sa môže líšiť aj v závislosti od toho, ktorej z týchto foriem poskytuje právnu ochranu. Formy náhradného materstva možno rozlišovať na základe viacerých kritérií. Na účely predloženého článku považujeme za najdôležitejšie priblížiť rozdelenie na základe týchto aspektov:
Tradičné a gestačné náhradné materstvo
Rozlíšenie sa v tomto prípade zakladá na tom, či sa na účely reprodukčného postupu používa vajíčko náhradnej matky. V tomto zmysle môžeme hovoriť o tradičnom a gestačnom náhradnom materstve. Tradičné náhradné materstvo znamená, že vajíčko náhradnej matky je oplodnené gamétami plánovaného otca alebo anonymného darcu. Náhradná matka je teda zároveň genetickou matkou dieťaťa.
[8]
Z uvedeného vyplýva, že materstvo je určené výlučne pôrodom ako jedinou, samostatnou právnou skutočnosťou. Tento princíp vychádza z tradičného právneho konceptu, podľa ktorého je žena, ktorá dieťa porodila, automaticky považovaná za jeho matku bez ohľadu na genetický pôvod dieťaťa. Ďalšia možnosť je spojenie dvoch sukcesívnych právnych skutočností, a to pôrodom a následným zápisom matky do knihy narodení.
[9]
Naproti tomu podstata náhradného gestačného materstva spočíva v tom, že vajíčko plánovanej matky alebo anonymného darcu je oplodnené
in vitro
spermiami plánovaného otca alebo anon
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
