Náhradné materstvo v európskom kontexte - právne výzvy a cezhraničné dôsledky (2.)

Cezhraničné náhradné materstvo vzniká najčastejšie v prípadoch, keď štát pôvodu zamýšľaných rodičov nedovoľuje alebo obmedzuje túto formu asistovanej reprodukcie. Rodičia preto uzatvárajú zmluvy so surogačnými matkami v zahraničí, čím dochádza k situáciám, ktoré si vyžadujú koordináciu viacerých právnych poriadkov.

Vznikajú dohody, ktoré často zahŕňajú dve alebo viac krajín - jednu, v ktorej sa vykoná samotné oplodnenie a pôrod, a druhú, kde zamýšľaní rodičia žijú, a kam plánujú dieťa priviesť. Nastávajú tak komplikácie v oblasti uznávania rozhodnutí vydaných v zahraničí, určenia rodičovstva či štátneho občianstva.

Po návrate do svojej domovskej krajiny čelia rodičia právnym problémom. V mnohých prípadoch orgány odmietajú zapísať rodné listy alebo uznať rozhodnutia vydané v cudzine. Tieto situácie môžu mať vážne dôsledky pre deti, ktoré sa ocitajú v právnom vákuu, to znamená bez nároku na občianstvo, bez dokladov, bez uznaných rodičov. Príkladom môže byť odmietnutie zápisu rodného listu do francúzskej matriky v prípade , kde Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) posudzoval zlučiteľnosť takéhoto postupu s Európskym Dohovorom o ľudských právach (ďalej len „Dohovor” alebo „EDĽP”).

Problémy súvisiace s ľudskými právami môžu vzniknúť predovšetkým v prípade medzinárodného náhradného materstva. Stáva sa, že ak sa plánovaní rodičia usilujú vychovávať dieťa v krajine svojho bydliska, kde je tento reprodukčný postup nezákonný alebo kde nie je regulovaný, orgány ich odmietnu uznať za zákonných rodičov dieťaťa. Pri určovaní materstva európske právne poriadky v prevažnej miere vychádzajú už zo spomínanej zásady alebo inak povedané, matka je vždy istá, respektíve tá, ktorá dieťa porodila.

Náhradná matka sa považuje za zákonnú matku, zatiaľ čo plánovaná matka sa môže stať zákonnou matkou len osvojením dieťaťa. Určenie materstva na základe tejto zásady má priamy vplyv aj na právne postavenie otca. Zamýšľaný otec musí najprv napadnúť otcovstvo manžela náhradnej matky, aby mal možnosť právne určiť svoje vlastné otcovstvo. Ak náhradná matka nie je vydatá, alebo ak zamýšľaný otec úspešne napadol otcovstvo manžela náhradnej matky, môže zamýšľaný otec určiť svoje otcovstvo uznaním otcovstva, alebo ak sa preukáže, že je aj genetickým otcom, jeho otcovstvo môže určiť súd. Vo všetkých prípadoch je adopcia ďalšou možnosťou, ako sa plánovaný otec môže stať zákonným otcom.

Dohody o náhradnom materstve sa zvyčajne týkajú dvoch strán, a to zadávajúcich rodičov a náhradnej matky. Pokiaľ ide o náhradných rodičov, zvyčajne sa uvádzajú tri rôzne práva: právo založiť rodinu, právo na rešpektovanie súkromia a rodinného života alebo právo na reprodukčné zdravie. Je potrebné poznamenať, že právo na reprodukčné zdravie uznané v čl. 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nebude predmetom analýzy v tomto článku, pretože rozsah tohto práva sa viac týka žien a ich zdravého sexuálneho života vrátane sexuálnych informácií, zdravých vzťahov a reprodukčného zdravia, čím sa zabezpečuje posilnenie postavenia žien.

Právo na založenie rodiny nájdeme v čl. 12 Dohovoru, ktorý uvádza: Avšak, ako ESĽP deklaroval v prípade , tento článokzabezpečuje párom iba právo založiť rodinu. Nezaručuje, že všetky páry musia mať túto možnosť vždy, čo znamená, že využitie náhradného materstva nemožno odôvodniť právom na založenie rodiny.

V neposlednom rade je to právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 8 Dohovoru. Právo plánovaných rodičov na rodinný život bude v tomto článku spomenuté len okrajovo, a to najmä v kontexte testu proporcionality, ktorý vnútroštátne súdy vykonávajú pri rozhodovaní o uznaní vzťahu medzi plánovanými rodičmi a dieťaťom. Hlavná pozornosť sa však sústredí na analýzu rôznych skutkových podstát rozsudkov, pričom kľúčovým aspektom je najlepší záu­jem dieťaťa, jeho právo na rodinný a súkromný život podľa čl. 8 Dohovoru, ako aj ich vplyv na rozhodovaciu prax ESĽP. Právo na súkromný a rodinný život dieťaťa narodeného prostredníctvom náhradného materstva zohráva v tomto smere kľúčovú rolu. ­ESĽP potvrdil, že dieťa narodené náhradným materstvom by nemalo byť znevýhodnené v dôsledku toho, ako sa narodilo. Sudcovia zdôraznili, že tieto dôsledky porušujú právo dieťaťa na súkromný život, čo bolo potvrdené aj vo veci V týchto prípadoch sa sťažovatelia domáhali práva na otvorenie bankového účtu vo Francúzsku, ktoré im bolo odopreté kvôli absencii francúzskeho občianstva.