Logo PMZ

Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe pre zdravotné príčiny

Dátum: Rubrika: Právo

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe pre zdravotné príčiny predstavuje jednu z možností, ktorú môže využiť zamestnanec a aj zamestnávateľ v prípade, že vznikli zdravotné príčiny na strane zamestnanca, ktoré mu znemožňujú ďalší výkon závislej práce. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je právnym úkonom pracovného práva, ktorý musí spĺňať jednotlivé obsahové náležitosti pre svoju právnu relevanciu. Taktiež sú podstatnými aj formálne náležitosti tohto právneho úkonu. Ide pritom o jednostranný právny úkon buď zamestnanca, alebo zamestnávateľa, ktorý má za následok skončenie pracovného pomeru. Pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe pre zdravotné príčiny je potrebné brať do úvahy aj rešpektovanie práv zamestnanca, predovšetkým údajov o jeho zdravotnom stave.

Všeobecná právna úprava skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") možno pracovný pomer skončiť v skúšobnej dobe právne relevantným spôsobom. Ide o celkové skončenie pracovného pomeru, teda jeho skončením v skúšobnej dobe nezanikajú len určité konkrétne práva a povinnosti subjektov tohto právneho vzťahu, ale tento zaniká vcelku. Ide o jednostranné skončenie pracovného pomeru, teda je možné buď zo strany zamestnanca, alebo zamestnávateľa a neviaže sa na konsenzus, teda dohodu týchto subjektov.
Podľa § 45 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
Uvedené ustanovenia dĺžky skúšobnej doby sú určené kogentnou právnou úpravou a predstavujú maximálne hranice, ktoré nemôžu byť presiahnuté, a to ani vtedy, keby s tým zamestnanec so zamestnávateľom súhlasili. Štatutárnym orgánom v obchodnej spoločnosti môže byť napríklad konateľ. Pokiaľ ide o zamestnanca, ktorý podlieha priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, napríklad manažér, ktorý spadá priamo pod konateľa, tak v prípade týchto zamestnancov je skúšobná doba najviac šesť mesiacov.
Pokiaľ by v pracovnej zmluve bola dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako ustanovená v Zákonníku práce, v tejto časti by bola táto pracovná zmluva absolútne neplatná a platili by časové určenia ustanovené v § 45 ods. 1 Zákonníka práce, keďže ide o kogentnú právnu úpravu. V prípade kratšej skúšobnej doby v pracovnej zmluve je táto právne súladná, pretože Zákonník práce ustanovuje len maximálne hranice a neustanovuje minimálne hranice dĺžky skúšobnej doby v pracovnom pomere.
Príklad č. 1:

Pretože zamestnanec bol presvedčený, že neposkytuje uspokojivé pracovné výkony, a preto ho zamestnávateľ môže prepustiť v skúšobnej dobe, využil svoj nepriaznivý zdravotný stav a stal sa práceneschopným v danom prípade. Takýmto svojim konaním sledoval to, aby mu počas plynutia práceneschopnosti uplynula skúšobná doba, a potom by ho zamestnávateľ nemohol prepustiť v skúšobnej dobe bez udania dôvodu zamestnávateľom. Zamestnanec sa vrátil do práce po ukončení práceneschopnosti, zamestnávateľ s ním však okamžite skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe v danom prípade. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?

Podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň. Uvedené ustanovenie Zákonníka práce teda zabezpečuje, že sa skúšobná doba predlžuje o dĺžku prekážok v práci na strane zamestnanca.
Prekážky v práci na strane zamestnanca sú predmetom samostatnej piatej časti Zákonníka práce, pričom ide o právne skutočnosti, ktoré zabraňujú zamestnancovi v riadnom výkone závislej práce, pričom Zákonník práce ich predpokladá a ukladá zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, ktoré je v určitých prípadoch spojené aj s náhradou mzdy, čo závisí od konkrétneho prípadu.
Pritom Zákonník práce rozlišuje rôzne druhy prekážok v práci na strane zamestnanca, ide napríklad o prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu; z dôvodu dobrovoľníckej činnosti; z dôvodu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy; z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl; zvyšovanie kvalifikácie; dôležité osobné prekážky v práci; dočasné prerušenie výkonu práce.
Tak napríklad, keď zamestnanec navštívi lekára z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení a ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, tak zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, ale tento jeden deň sa nezapočítava do dĺžky plynutia skúšobnej doby v tomto prípade. Taktiež pokiaľ je zamestnanec počas skúšobnej doby práceneschopný, tak dĺžka práceneschopnosti sa nezapočítava do plynutia skúšobnej doby a o jej trvanie sa skúšobná doba predlžuje.
Uvedenou právnou úpravou § 45 ods. 3 Zákonníka práce zákonodarca zabránil prípadom, keď zamestnanci vy
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Právo a manažment v zdravotníctve 7/2023

7/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právo a manažment v zdravotníctve

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov