Žaloby na náhradu ujmy spôsobenej narodením dieťaťa (wrongful birth a wrongful life žaloby)

Na podanie žaloby sú aktívne legitimovaní rodičia nechcene narodeného dieťaťa. Základom tejto žaloby je ujma, ktorú rodičia utrpeli narodením dieťaťa v dôsledku lekárskeho pochybenia, spočívajúce v ujme na zdraví matky, strate zárobku matky a následne tiež vzniku povinnosti starať sa o nechcené dieťa a znášať výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa. Pochybenie má formu protiprávneho konania inej osoby (teda lekára), pričom môže spočívať v konaní, alebo opomenutí.

Prvou z nich je tzv. (bezprávne po­čatie/tehotenstvo). V týchto prípadoch spočíva pochybenie le­kára v nedbalosti, vedúcej k narodeniu nechceného dieťaťa, prípadne k nútenej interrupcii, preto je tu dôležitý okamih nechceného počatia/tehotenstva, nie až samotné narodenie dieťaťa. Môže ísť napríklad o nedbalosť (chybný zákrok alebo aj chybné poučenie) pri sterilizačnom zákroku, vazektómii, antikoncepčnom plánovaní, pri diagnóze neplodnosti alebo o chybne vykonanú interrupciu. Väčšina takýchto prípadov sa týka nesprávne vykonanej sterilizácie a následným narodením dieťaťa alebo prípadov nesprávne vykonaného prerušenia tehotenstva, ktoré ďalej pokračuje. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia dieťa nechceli, nie je podstatné, či sa narodilo zdravé alebo so zdravotným postihnutím. Rodičia namietajú porušenie ich práv na súkromný a rodinný život a porušenie ich slobody rozhodovať o svojom rodičovstve. V mnohých prípadoch matka požaduje náhradu za psychickú ujmu, ktorú po nesprávne vykonanej operácii prežíva po zmierení sa s narodením dieťaťa z obavy, že dieťa sa z dôvodu operačného zákroku môže narodiť postihnuté.

Druhú skupinu tvoria žaloby v užšom zmysle (bez­právne narodenie). Tu spočíva pochybenie lekára v neprerušení tehotenstva, ku ktorému by došlo, keby rodičia vedeli, resp. keby bolo zistené, že má plod vadu a v jej dôsledku sa narodí postihnuté dieťa - teda lekár v priebehu tehotenstva neinformuje rodičov o nesprávnom vývoji plodu alebo chybne vykoná prenatálnu diagnostiku, ktorá by pri patričnej starostlivosti odhalila vadu, a tým pripraví matku o možnosť tehotenstvo prerušiť. Ale môže ísť o prípad zlyhania antikoncepčnej metódy v prípade, že rodičia si boli vedomí genetických predispozícií k vývojovým vadám plodu, alebo nesprávne vykonaného prerušenia tehotenstva. Rodičia tak vychovávajú postihnuté dieťa a musia znášať oveľa vyššiu finančnú aj psychickú záťaž. V týchto prípadoch ide o narušenie práva plánovať rodinný život a právo v prípade poškodenia plodu podstúpiť interrupciu.

Z uvedeného vyplýva, že, pokiaľ neplánované tehotenstvo alebo tehotenstvo, ktoré síce bolo plánované, ale ktoré malo byť ukončené, skončí narodením dieťaťa (zdravého alebo postihnutého), pretože tehotenstvo samotné alebo poškodenie plodu sa zistí až v čase, kedy už nie je možné vykonať umelé prerušenie tehotenstva, alebo ho nie je možné vykonať bezpečne a podľa zákona), je možné podať žalobu za predpokladu, že umelé prerušenie tehotenstva je uzákonené. Rodičia potom žalujú o náhradu ujmy, ktorá pozostáva z psychickej ujmy, ujmy na zdraví a ujmy v majetkovej sfére (náklady na výchovu a výživu nechceného dieťaťa).

Možno sa stretnúť aj so žalobami tzv. (nechcený/bezprávny potrat). Ide o opak žalôb v užšom zmysle za situácie, keď sa rodičia rozhodli pre prerušenie tehotenstva, pretože boli informovaní o vade plodu, avšak v skutočnosti bola vada diagnostikovaná chybne, resp. rodičia boli informovaní nesprávne, a keby k interrupcii nedošlo, narodilo by sa dieťa celkom zdravé. Tu prichádza aj k zásahu do práva plánovať rodinný život.