Preventívne opatrenia v záujme zabezpečenia zdravia zamestnancov v pracovnom pomere

Podľa § 176 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci mladistvého zamestnanca (ide o taxatívny právny výpočet):

Pri výkone závislej práce mladistvého zamestnanca môže dôjsť k prípadu, že ho zamestnanec potrebuje preradiť na inú prácu buď v rámci toho istého organizačného úseku, alebo na iný pracovný úsek. Tak napríklad mladistvý zamestnanec vykonával pomocné práce v súvislosti s prenášaním ľahkých bremien na pracovisku. Uvedená pracovná pozícia sa ale u zamestnávateľa zrušila, a preto je zamestnávateľ nútený preradiť mladistvého zamestnanca na inú prácu, kde by prenášal ťažšie bremená v danom prípade.

Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o preradenie mladistvého zamestnanca na inú prácu, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť v prípade takéhoto mladistvého zamestnanca výkon lekárskej preventívnej prehliadky, a to zásadne pred začiatkom výkonu takejto závislej práce.

V súvislosti s uvedeným ustanovením Zákonníka práce je potrebné zdôrazniť, že je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti mladistvého zamestnanca, teda mu musí zabezpečiť lekára, ktorý napríklad vykoná odborné vyšetrenie zdravotného stavu takéhoto zamestnanca, a to aj v prípade jeho preradenia na inú prácu. Posúdenie zdravotného stavu zamestnanca lekárom je vždy individuálnym úkonom ošetrujúceho lekára, ktorý sa musí vzťahovať na posúdenie zdravotnej spôsobilosti mladistvého zamestnanca vykonávať konkrétnu závislú prácu u zamestnávateľa.

V kontexte uvedeného teda platí, že zdravotný stav mladistvého zamestnanca nemusí byť celkovo uspokojivý, ale vzhľadom na výkon konkrétnej závislej práce môže byť dobrý, a preto lekár môže posúdiť, že zdravotný stav mladistvého zamestnanca je vhodný na výkon takejto závislej práce.

Pritom Zákonník práce neustanovuje konkrétnu sankciu pre prípad, že si zamestnávateľ nesplní túto svoju právnu povinnosť určenú právnou úpravou. V takomto prípade však zamestnávateľ nesie plnú právnu zodpovednosť v prípade, že dôjde napríklad k pracovnému úrazu alebo inej ujme na zdraví alebo živote takéhoto mladistvého zamestnanca. Pokiaľ napríklad mladistvý zamestnanec nespĺňa predpoklady pre fyzickú prácu v továrni a dôjde k pracovnému úrazu, tak zamestnávateľ nesie pracovnoprávnu zodpovednosť, a to za splnenia predpokladov tejto právnej zodpovednosti ustanovených v § 195 až § 198 Zákonníka práce, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou.

Pri posudzovaní pracovnoprávnej povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci mladistvého zamestnanca podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce, je potrebné zohľadňovať predovšetkým dva právne pojmy, a to „mladistvý zamestnanec“ a „závislá práca“.

Podľa § 40 ods. 3 Zákonníka práce je mladistvým zamestnancom zamestnanec mladší ako 18 rokov. V prípade týchto zamestnancov sú určité kategórie prác, ktoré mladiství zamestnanci môžu vykonávať a určité, ktoré nemôžu vykonávať.

Podľa § 173 Zákonníka práce prvej vety zamestnávateľ môže zamestnávať mladistvých zamestnancov len prácami, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju, neohrozujú ich mravnosť, a poskytuje im pri práci zvýšenú starostlivosť. Uvedené prípady vhodnosti výkonu prác mladistvým zamestnancom je potrebné taktiež posudzovať individuálne.

Taktiež v § 174 a § 175 Zákonník práce ustanovuje závislé práce, ktorými mladistvý zamestnanec nemôže byť zamestnávaný. Zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov prácou nadčas, nočnou prácou a nesmie im nariadiť alebo s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť. Výnimočne môžu mladiství zamestnanci starší ako 16 rokov vykonávať nočnú prácu nepresahujúcu jednu hodinu, ak je to potrebné na ich výchovu na povolanie. Nočná práca mladistvého zamestnanca musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas.

Zamestnávateľ nesmie používať taký spôsob odmeňovania práce, ktorý by viedol pri zvyšovaní pracovných výkonov k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia mladistvých zamestnancov.

Ak zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvého zamestnanca prácou, na ktorú získal kvalifikáciu, pretože je jej výkon mladistvým zamestnancom zakázaný alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jeho zdravie, zamestnávateľ je povinný dovtedy, kým bude mladistvý zamestnanec môcť túto prá