Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Mapa zdravotníckej legislatívy (4.)
Dátum: Rubrika: Právo Zo seriálu: Mapa zdravotníckej legislatívy 2025
Základný právny rámec financovania zdravotnej starostlivosti je tvorený zákonom č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoZP“), zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“), zákonom č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRZS“), zákonom č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozsahu úhrad liekov“), a samozrejme aj zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok.
Povinnosti Slovenskej republiky (aj)
vo vzťahu k financovaniu zdravotnej starostlivosti vyplývajú z čl. 40 Ústavy SR, podľa ktorého
„na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon
.“ Ako opakovane konštatovali ústavné súdy Slovenskej aj Českej republiky, vymedzenie rozsahu úhrad zdravotnej starostlivosti v príslušných zákonoch nie je samo o sebe v rozpore so záväzkom štátu vyplývajúcim z práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Naopak, nekritické trvanie na absolútnej bezplatnosti by mohlo viesť k zníženiu úrovne zdravotnej starostlivosti dostupnej pre poistencov; obsah práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť sa však nesmie „fakticky vyprázdniť“. Z prostriedkov zdravotného poistenia preto musí byť plne hradená kvalitná, plnohodnotná a účinná starostlivosť zodpovedajúca požiadavkám náležitej odbornej úrovne.
[1]
Pokiaľ ide o formu právnej úpravy, rozsah úhrad z verejného zdravotného poistenia (podmienky uplatnenia práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť) musia byť upravené zákonom,
[2]
ústavný súd však zároveň nevylúčil vydávanie podzákonných právnych predpisov (napr. katalógu výkonov, zoznamu hradených výkonov, liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín), ktoré neznížia zákonom garantovaný štandard ochrany práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.
[3]
Verejné a individuálne zdravotné poistenie
ZoZP v § 2 ods. 1 rozlišuje medzi verejným (povinným) a individuálnym zdravotným poistením. Hoci v oboch prípadoch hovoríme o zdravotnom poistení, povinné verejné a individuálne (komerčné) poistenie sa líšia zásadným spôsobom. Verejné zdravotné poistenie (ďalej len „VZP“) vzniká a zaniká na základe ZoZP, pričom zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec vyberie, ho (až na zákonom ustanovené výnimky) nemôže odmietnuť. Výška poistného nezávisí od poistného rizika, rozsah plnenia je ustanovený zákonmi, a teda všetkým poistencom, ktorí rovnako potrebujú určitú zdravotnú starostlivosť, by mala byť aj rovnako dostupná. Pri komerčnom poistení disponujú strany zmluvnou voľnosťou. Poisťovateľ poistí jednotlivca, iba ak bude poistné riziko vyvážené individuálnym poistným. Rozsah plnenia a podmienky jeho poskytnutia sa spravujú zmluvou uzatvorenou podľa § 788 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníkv znení neskorších predpisov, na základe ktorej
„sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné
.“Individuálne zdravotné poistenie je z hľadiska klasifikácie poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 k zákonu č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“) poistením choroby patriacim do neživotného poistenia. Zdravotná poisťovňa vykonávajúca VZP môže uzatvárať zmluvy o individuálnom zdravotnom poistení, ak je držiteľkou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti vydaného Národnou bankou Slovenska podľa zákona o poisťovníctve; v takom prípade je povinná plniť povinnosti ustanovené v § 15 ods. 2 zákona o zdravotných poisťovniach. Poisteným (klientom) z individuálneho zdravotného poistenia môže byť fyzická osoba, ktorá je poistencom VZP, ako aj osoba, ktorá ním nie je (napr. cudzinec nespadajúci do osobného rozsahu VZP podľa § 3 ZoZP).
[4]
Poistenci verejného zdravotného poistenia
VZP je povinné pre všetky osoby, ktoré spadajú do jeho osobného rozsahu, a to na základe § 3 ZoZPa právneho predpisu s aplikačnou prednosťou. Právnymi predpismi s aplikačnou prednosťou sú predovšetkým nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
883/2004z 29. apríla 2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „koordinačné nariadenie“)
[5]
a medzinárodné zmluvy, ktoré boli vyhlásené v Zbierke zákonov SR. VZP je budované na rezidenčnom princípe, preto základným (hoci nie všeobecne platným) kritériom pre vznik účasti v systéme je trvalý pobyt na území SR. V súlade s princípom aplikácie jedného právneho poriadku platí, že osoba verejne zdravotne poistená v inom členskom štáte nemôže byť verejne zdravotne poistená v SR (i keby mala v SR trvalý pobyt). Ak sú u tejto osoby dané dôvody (§ 3 ods. 2 ZoZP), ktoré ju podriaďujú pod predpisy sociálneho zabezpečenia iného členského štátu, bude sa otázka vzniku a trvania jej zdravotného poistenia posudzovať podľa právnych predpisov daného štátu. A naopak, aj osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt v SR, budú poistencami VZP, ak sú u nich dané dôvody uvedené v § 3 ods. 3 a 4 ZoZP (napr. výkon zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti v SR) a nie sú zdravotne poistené v inom členskom štáte.Verejné zdravotné poistenie vzniká zo zákona, a preto sa fyzická osoba stáva poistencom na základe skutočností uvedených v § 4 ZoZP. Poistenec má právo vybrať si zdravotnú poisťovňu, ktorá bude jeho zdravotné poistenie vykonávať [s výnimkou maloletého cudzinca, ktorý svoj poistný vzťah odvodzuje od zákonného zástupcu podľa § 3 ods. 3 písm. j) ZoZP], pričom toto právo realizuje podaním prihlášky. Prijatie prihlášky zdravotná poisťovňa oznámi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR (ďalej ako „úrad pre dohľad“), ktorý preverí, či poistenec už nepodal prihlášku v inej poisťovni. Ak je prihláška úradom pre dohľad akceptovaná, zdravotná poisťovňa ju poistencovi potvrdí. Súbor potvrdených prihlášok tvorí poistný kmeň zdravotnej poisťovne. Práva a povinnosti vo vzťahu k poistencovi zdravotná poisťovňa vykonáva, kým poistenec nevyužije svoje právo zmeny zdravotnej poisťovne k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka (§ 7 ZoZP) alebo kým mu nezanikne VZP z dôvodov uvedených v § 5 ZoZP. Poistenci sú registrovaní v Centrálnom registri poistencov, vedenom úradom pre dohľad podľa § 20 ods. 1 písm. e) bod prvý zákona o zdravotných poisťovniach.
Základné práva a povinnosti poistenca sú vymedzené v § 22 ZoZP. Právam poistenca zodpovedajú povinnosti zdravotnej poisťovne upravené najmä v § 25 ods. 1 a 2 ZoZP a § 6 až § 10 ZoZP, § 19 ods. 16 ZoZP, § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 a 2 zákona o zdravotných poisťovniach a § 87a až § 87d zákona o rozsahu úhrad liekov. Za nesplnenie povinností ustanovených ZoZP môže úrad pre dohľad uložiť pokutu poistencovi, platiteľovi poistného a nositeľovi oznamovacích povinností (§ 26 ZoZP); konanie o uložení pokuty sa spravuje zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Platenie poistného na verejné zdravotné poistenie
Z povinnej účasti na VZP vyplýva aj povinnosť platiť poistné. V priebehu kalendárneho roka sa poistné platí formou preddavkov (§ 16 ZoZP) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19 ZoZP). V rámci ročného zúčtovania poistného zdravotná poisťovňa vykoná výpočet poistného zo zárobkovej činnosti poistenca, za celý kalendárny rok a za všetkých platiteľov poistného; pri určení príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ZoZP sa postupuje podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Každý poistenec musí mať minimálne jedného platiteľa poistného. Ustanovenia § 11 ods. 1 a 2 ZoZP rozlišujú šesť kategórií subjektov, ktoré sú povinné platiť poistné, a to zamestnancov, zamestnávateľov, SZČO, platiteľov dividend, štát (za osoby uvedené v § 11 ods. 7 ZoZP) a samoplatiteľov, teda poistencov, ktorí nie sú zamestnanc
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
